S kauzou Mýtnik nemá nič spoločné. Jozef Brhel preberá rétoriku Smeru o politickom procese

Jozef Brhel, oligarcha blízky Smeru, v utorok popoludní po prvýkrát v pozícii obžalovaného vypovedal na Špecializovanom trestnom súde.

Ešte skôr, ako tak urobil, požiadali jeho obhajcovia o nainštalovanie obrazovej pomôcky – dvoch banerov. Slúžiť mal ako „vizuálny dôkaz“, že s kauzou Mýtnik, ktorá sa týka predražených IT tendrov na finančnej správe, nemá nič spoločné.

To bol aj hlavný odkaz jeho stručnej – asi hodinovej – výpovede.

Brhel ju čítal z vopred pripravených poznámok. Rovnako svoju výpoveď čítal aj Norbert Bödör, ďalší podnikateľ blízky Smeru, v kauze Dobytkár. Tak ako Brhel, ani on pred týždňom vraj riadne nerozumel, z čoho je obžalovaný.

Obaja po „spontánnej časti svojej výpovede“ odmietli odpovedať na akékoľvek otázky. Znamená to, že na súde povedali zatiaľ len to, čo chceli oni, aby zaznelo. A na čo sa dokázali vopred pripraviť.

Je to politický proces

Brhel začal svoju reč tým, že nespáchal žiaden trestný čin. Obžalovaný je z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní, legalizácie príjmu z trestnej činnosti aj prijímania úplatku. Pri týchto trestných činoch sa sadzba pohybuje od troch do dvadsiatich rokov.

Oligarcha vyhlásil, že s tým nemá nič spoločné. Je presvedčený o tom, že ak by sa nevolal Brhel, tak v kauze Mýtnik by nebolo nikdy vznesené obvinenie. „Je to proces politicky cielený na mňa, lebo som dlhé roky spájaný so stranou Smer,“ vyhlásil pred senátom. Zopakoval tak rétoriku predsedu Smeru a obvineného expremiéra Roberta Fica. 

Práve za jeho éry zrejme na finančnej správe vznikla organizovaná skupina, ktorá profitovala na utajovaných IT tendroch. Takto podľa obžaloby nelegálne získané peniaze následne legalizovala cez systém firiem spájaných aj s Brhelovým synom Jozefom Brhelom mladším.

V obžalobe vyčíslil prokurátor škodu spôsobenú štátu na vyše 45 miliónov eur.

Finančná správa totiž postupne za projekt virtuálnej registračnej podkladnice, eKasy či informačného systému kontrolných známok vyplatila firme Michala Suchobu Allexis takmer 54 miliónov eur, kým znalec určil hodnotu týchto systémov len na vyše 8,6 milióna.

Brhel však v utorok senát predsedu Jána Hrubalu a sudcov Jána Giertliho a Rastislava Stieranku presviedčal, že štátu žiadna škoda nevznikla.

Pripomenul, že v roku 2012, keď sa šéfom finančnej správy stal František Imrecze, „Slovensko a jeho daňový systém žili v období temna“. Dosahovali sme totiž najhorší výber dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie hneď po Rumunsku.

Škoda štátu teda podľa neho nebola spôsobená žiadna, keďže štát na týchto projektoch, naopak, zarobil 3,7 miliardy eur cez lepší výber daní, hovoril Brhel a odvolával sa na posudok znalcov, ktorý si objednala obhajoba. 

Práve žalostný výber daní bol podľa Brhela aj dôvodom, prečo finančná správa tendre na projekty, ktoré by to mali zlepšiť, vyberala v utajenom režime. Hovoril, že to nebolo nič neštandardné, pretože rovnako obstarávali systém pre spravodajskú jednotku finančnej polície. Podľa Brhela sa to udialo za ministra vnútra Daniela Lipšica (2010 až 2012), ktorý je dnes špeciálnym prokurátorom.

Brhel súčasne vypovedal o tom, že o týchto tendroch nemal žiadne informácie a nemá s nimi nič spoločné.

V štruktúre chýba jeho meno

Obžaloba nesúhlasí. Za utajením zmlúv vidí prokurátor snahu zabezpečiť, aby verejnosť nemohla predražené tendre kontrolovať.

Scenár, že by Brhel nemal s projektami na finančnej správe nič spoločné, naráža najmä na výpovede bývalého šéfa daniarov Františka Imreczeho a podnikateľa v IT sektore Michala Suchobu z Allexisu.

Obaja vypovedali, ako chcel Suchoba poskytnúť finančnej správe svoje projekty, no narazil na odpor bývalého ministra financií a podpredsedu Smeru Petra Kažimíra, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky Slovenska. Ten údajne poľavil až po zásahu Brhela, pričom výsledkom bolo, že oligarcha získal podiel na zisku Suchobovej firmy Allexis.

Takúto dohodu údajne uzavreli u Brhela v kancelárii na 10. poschodí v bratislavskom hoteli DoubleTree Hilton. Brhel to odmietol. „So Suchobom som žiaden obchod nevyjednal, ani do neho nevstúpil,“ vyhlásil.

Spochybnil aj následnú legalizačnú schému, do ktorej boli podľa obžaloby údajne zapojení právnik Martin Bahleda a Brhelov mladší syn Jozef. Bahleda totiž pre Brhela mladšieho zakladal českú firmu Allexis Group, maltskú Allexis Assers a Prenmor.

Brhel starší sa bránil, že ani s jednou z týchto firiem nemá nič spoločné. „Moje prepojenie na legalizačnú štruktúru padá,“ vyhlásil.

Brhel: Suchoba sa potrebuje vykúpiť

Oligarcha tvrdil, že Suchoba s Imreczem si to vymýšľajú. Obaja sú totiž obvinení aj v rámci kauzy daniari, v ktorej organizovaná skupina na čele s Imreczem a Suchobom obrala štát na vratkách zhruba o 18 miliónov eur. „Suchoba sa potrebuje vykúpiť,“ skonštatoval Brhel.

Spochybniť oboch týchto svedkov je pre obhajobu kľúčové. Opakovane kritizujú, že Imrecze aj Suchoba boli vylúčení v kauze Mýtnik na samostatné konanie, čo považujú za nenáležitú výhodu. 

Z Brhelových výpovedí z prípravného konania pritom vyplýva, že s oboma sa oligarcha poznal. Imreczeho evidoval ešte v časoch predtým, ako nastúpil na finančnú správu. Pôsobil totiž v IT sektore, ale v súkromnej sfére. Aj Brhel sa o IT sektor zaujímal.

Stretol ho vraj viackrát na hokeji, no viedli spolu len „kaviarenské reči“.

So Suchobom sa Brhel stretol v rámci podnikania. „Prezentoval sa ako človek, ktorý má dobré nápady. Tak som sa s ním stretol rovnako, ako som sa stretol so stovkami iných podnikateľov,“ hovoril Brhel ešte vlani vyšetrovateľom. Do jeho projektov odmietol vraj vstúpiť, pretože od roku 2009 z IT biznisu odišiel.

Čítanie predchádzajúcich výpovedí chceli stopnúť

Brhelove výpovede z minulého roka sa začali čítať po tom, ako odmietol odpovedať na otázky prokurátora či senátu. Je to bežný postup senátu, že takéto odmietnutie považuje za odmietnutie obžalovaného vypovedať, na čo nasleduje čítanie výpovedí z prípravného konania.

Oligarchovi advokáti to chceli stopnúť. „Neboli získané zákonným spôsobom,“ vyhlásil Brhelov advokát Michal Mandzák. Vysvetľoval to tým, že jeho klient skončil vlani po zadržaní na psychiatrickom oddelení. „Klient bol v stave takom, v akom bol,“ naznačoval Mandzák nespôsobilosť Brhela vypovedať.

„Môj klient nebol schopný uvažovať,“ komentoval okolnosti výsluchu, z ktorého sa mala čítať zápisnica, ďalší obhajca Ľudovít Štanglovič.

Prokurátor Matúš Harkabus mu pripomenul, že v zápisnici sa to vôbec neuvádza. Advokát neupozornil na zlý stav svojho klienta.

Zo zápisnice z prvotného výsluchu vyplynulo, že Brhel spomenul svoju diagnózu. Vyše tridsať rokov sa lieči na depresiu. Rovnako z týchto zápisníc vyplynulo, že má zbrojný preukaz a vlastní aj zbraň.

O väzbe hovoriť nemohol

Brhela NAKA zadržala vlani začiatkom februára. V čase vznesenia obvinenia nebol na Slovensku, ale na Kanárskych ostrovoch, kde sa dlhodobo zdržiava. Po dohode s vyšetrovateľom priletel domov, aby mohol ísť na výsluch. Národná kriminálna agentúra ho následne zadržala a Brhel skončil v útekovej väzbe.

Strávil tam desať mesiacov, pričom celé obdobie bol podľa obhajcov hospitalizovaný na väzenskom psychiatrickom oddelení. Aj sudkyňa pre prípravné konanie ho vraj pri rozhodovaní o väzbách nepredvolávala. Akceptovala aj odporúčanie psychiatra, že Brhel nie je schopný zúčastňovať sa žiadnych úkonov.

Väzbu neskôr označil Ústavný súd za protiústavnú.

K väzbe sa začal Brhel vyjadrovať aj pri spontánnej výpovedi, no predseda senátu to nedovolil. „Kde to mám povedať, keď nie tu,“ pýtal sa ho obžalovaný.

„Neviem vám poradiť, kde to máte povedať, no my sa musíme zaoberať tým, čo nám predpisuje Trestný poriadok, teda obžalobou,“ upozornil Brhela sudca Hrubala s tým, aby sa vyjadroval len k tomu, z čoho je obžalovaný.

To sa nepozdávalo obhajcom a začali tvrdiť, že väzba so skutkom súvisí, a to práve z dôvodu zlého zdravotného stavu ich klienta. Hrubala sa preto pýtal, či Brhel aj na súde pociťuje nejaký diskomfort.

„Aj keď nie som hospitalizovaný, stále som ambulantne liečený na psychiatrii. Cítim diskomfort,“ odpovedal podnikateľ.

Po jeho výpovedi prerušil senát pojednávanie, pokračovať by mal v stredu. Vtedy by sa mohol dostať na rad aj Brhelov syn. „Bude to efektívne a k veci,“ reagoval na otázku, ako dlho asi bude vypovedať.