Denník N

Psychológ, ktorý pomáhal vystopovať strelca: Zaskočila ma jeho krutosť

Marek Madro (1986) je uznávaným psychológom, zakladateľom projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marek Madro (1986) je uznávaným psychológom, zakladateľom projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Foto N – Tomáš Benedikovič

S akými problémami mladí vyhľadávajú pomoc po vražde na Zámockej ulici v Bratislave, vraví v rozhovore psychológ a zakladateľ úspešnej internetovej poradne IPčko.sk Marek Madro. Približuje, čo sa u nich dialo krátko po streľbe, ako komunikovali so strelcom a jeho známymi.

Vydesilo ho, keď videl, čo ľudia vrahovi písali na Twitteri po brutálnom čine. „Komunita ho ponižovala namiesto toho, aby mu povedala jasné nie. Hovorili mu, že to ani nevie poriadne urobiť, a posielali mu návrhy na iné miesta, kde by to bolo oveľa efektívnejšie.“

V rozhovore sa takisto dočítate:

  • ako mladí trávia celé dni v nebezpečných online komunitách,
  • či má šancu mladý človek nepodľahnúť vplyvu rodičov, ktorí veria konšpiráciám a majú nenávistné prejavy,
  • čo študentov odrádza od toho, aby zašli za školským psychológom,
  • čo by mali v týchto dňoch robiť učitelia.

Čo vás najviac zaskočilo na prípade strelca na Zámockej v Bratislave?

Jeho krutosť a nesúlad v presvedčení s neverbálnou komunikáciou.

Čo presne máte na mysli?

Z tej noci mám obraz chlapca, ktorý je vystrašený a bojí sa zomrieť a zároveň neustále opakuje frázy, ktoré poznáme z jeho manifestu.

Práve vám sa na online linku pomoci pre mladých IPčko.sk ozvali vydesení spolužiaci strelca, ktorý im po vražde písal a smial sa z toho, čo spravil. Čo je v takej chvíli kľúčové, keď sa dozviete, že po ulici behá vrah so zbraňou v ruke?

Najdôležitejšie je upokojiť týchto ľudí, aby boli schopní urobiť rozhodnutie o oznámení všetkých informácií polícii.

Môžete bližšie opísať, ako to funguje v takomto kritickom momente?

Keď sa k nám na linku ozve človek, vždy je v nejakom emočnom zaplavení, vystrašený. Stáva sa to pomerne často, aj niekoľkokrát za deň, a my sa ho snažíme upokojiť rôznymi psychologickými technikami. Napríklad spomalíme tempo hlasu alebo, naopak, zrýchlime, aby sme akoby dobehli jeho emocionalitu. A keď zistí, že sme spolu nejako napojení, upokojíme ho a hlas spomalíme.

Keď sa to deje na četovej linke pomoci, tak ho inštruujeme, že môže písať aj pomalšie. Máme skúsenosť, že vďaka tomu skôr pochopíme, čo nám chce povedať. Títo ľudia totiž často používajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Útok na Zámockej

Slovensko

Teraz najčítanejšie