piatok

Mohla harmonizácia materskej pomôcť matkám na Slovensku?

Na záchranu bánk či rôznych iných finančných inštitúcií sa peniaze nájdu vždy, no pomoc matkám sa presadzuje ťažšie.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za stranu Smer

Diskusia o čiastočnej harmonizácii pravidiel týkajúcich sa materskej dovolenky v členských štátoch Európskej únie je nateraz skončená. Bodku za ňou dala ešte v auguste tohto roku komisárka pre spravodlivosť Věra Jourová, ktorá napriek odporúčaniam Európskeho parlamentu návrh smernice stiahla. Dôvodom bol dlhodobý nesúhlas členských štátov vrátane Nemecka, Francúzska, ale aj Slovenska, ktoré ju odmietali údajne z dôvodu rozdielneho nastavenia sociálnych systémov.

Áno, tie sú v súčasnosti skutočne veľmi rozličné. Zjednodušene by však táto harmonizácia pre niektoré štáty znamenala povinnosť predĺžiť trvanie materskej dovolenky (žiaden by ju nemusel skracovať), iné by zase museli navýšiť jej percentuálny pomer k príjmu poberanému pred nástupom na ňu (žiaden by ju nemusel znižovať).

Slovensko by patrilo do druhej skupiny krajín. Z hľadiska trvania, aj keď sa to mnohým mamičkám možno nebude zdať reálne, totiž patríme k štátom s najdlhšou materskou dovolenkou v Únii, čo je nepochybne dobrá správa. Navrhované navýšenie percentuálneho pomeru však malo dosiahnuť stopercentnú, respektíve minimálne 85-percentnú mieru náhrady v rôznych fázach materskej. To by sme ďaleko predbehli aj súčasné, samozrejme, aj tak pozitívne, navýšenie v rámci druhého vládneho balíčka.

Hlavným dôvodom odmietnutia sa tak stala záťaž pre štátne rozpočty, ktorú by vraj jednotlivé členské štáty vedeli len ťažko uniesť. Zodpovednosť pri správe verejných financií je nepochybne dôležitá, no znamená tiež, že v tomto prípade bol tlak na vyššiu ochranu žien odsunutý na akúsi vedľajšiu koľaj. Možno to vyznie trochu pateticky, no zdá sa, že na záchranu bánk či rôznych iných finančných inštitúcií sa peniaze nájdu vždy, no pomoc matkám by už bola ruinujúca.

Škoda, no hovorí sa, že je „neskoro plakať nad rozliatym mliekom“. Preto by som rada upriamila pozornosť ešte na jednu skutočnosť, ktorá sa mi zdá užitočná najmä z hľadiska návratu matiek do práce.

Zo zamestnaných dospelých pracujúcich doma (tzv. Home Office) tvorili ženy s dieťaťom mladším ako šesť rokov na Slovensku v roku 2014 údajne len niečo menej ako osem percent. Európsky priemer je pritom viac ako 14 a napríklad len v susednom Rakúsku si takto privyrába až takmer pätina mamičiek. Neznamená to, že by sa hneď všetky mali automaticky púšťať do takéhoto typu činnosti. Môže to však byť akýsi apel na slovenských zamestnávateľov, od ktorých často počúvame, aké je ťažké udržať pre mamičku konkrétne pracovné miesto.

Práve Home Office alebo práca z domu môže totiž od istého veku dieťaťa predstavovať pre matku to potrebné preklenutie od materských povinností smerom naspäť k tým pracovným. Pre zamestnávateľa zase, že nebude na výkon jednotlivých úloh potrebovať vždy hľadať náhradu.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 88624 z vás dostáva správy e-mailom