Denník N

Najskôr ateliér, potom dielňa: Ako z partie spolužiakov vzniklo štúdio, ktoré z konkurencie spravilo zákazníkov

Ateliér HAUS, zľava Matúš Šestina, Katarína Urgelová, Eva Šestina, Miro Šestina a Tomáš Ružiak. Súčasťou tímu sú aj Matthias M. J. Arnould, Stanislav Pribula a Henrich Zrubec. Foto N – Vladimír Šimíček
Ateliér HAUS, zľava Matúš Šestina, Katarína Urgelová, Eva Šestina, Miro Šestina a Tomáš Ružiak. Súčasťou tímu sú aj Matthias M. J. Arnould, Stanislav Pribula a Henrich Zrubec. Foto N – Vladimír Šimíček

Mladý architektonický ateliér prepája navrhovanie s vlastnou realizáciou. K štúdiu pribudla stolárska dielňa s dôrazom na poctivé remeslo, ktorá čiastočne vychádza z rodinnej tradície.

Ateliér HAUS funguje asi sedem rokov, na svojom konte má jedno víťazstvo a dve nominácie v ocenení CE ZA AR – všetky za diela, ktoré nielen navrhli, ale aj realizovali. Víťazstvo za spoluprácu na projekte zážitkovej expozície v jelšavskom kaštieli Coburgovcov, na ktorom sa podieľali s tímom ďalších autorov, a nomináciu za komunitné centrum Búda v Žiari nad Hronom získali tento rok.

Obe diela sa stretli v kategórii Fenomény architektúry, tretím nominovaným bol liturgický priestor pre pontifikálnu omšu počas pastoračnej návštevy pápeža Františka v Šaštíne. Časom k tomu architekti vymysleli aj hlášku, ktorá ich baví doteraz. „Hovorili sme, že už je to len medzi nami a Bohom,“ spomína Tomáš Ružiak.

Kým však vznikol ateliér s oceňovanými dielami a úspešná stolárska dielňa, zažili podobne ako iní mladí architekti aj sklamanie a frustráciu.

Zážitková expozícia v jelšavskom kaštieli Coburgovcov, autori: 2021 – Peter Lényi, Marián Lucký, Ondrej Marko, Lenka Borecká, spoluautori: Ateliér HAUS – Miroslav Šestina, Matúš Šestina (dizajn buniek), LightLab – Laura Murguía Sánchez, Lenka Balážová (svetelný dizajn). Foto – Matej Hakár
Komunitné centrum Búda v Žiari nad Hronom. Foto – Miro Šestina
Turistická útulňa pre kultúrno-turistické centrum Hájovňa nad Banskou Štiavnicou. Foto – Tomáš Ružiak

Začalo sa to súťažami

Miro Šestina, Eva Šestina (vtedy ešte Šišková) a Tomáš Ružiak boli spolužiakmi na bratislavskej architektúre. Dnes hovoria, že ich prístup k tvorbe ovplyvnili najmä posledné dva roky školy, kde v rámci otvoreného ateliéru praxe – v súčasnosti sú to vertikálne ateliéry pracovali s úspešnými architektmi, v ich prípade s Martinom Kusým, Pavlom Paňákom a Ľubomírom Závodným.

Spoločný pohľad na architektúru, ktorému dominuje odmietanie akýchkoľvek imitácií, funkčnosť a dôraz na detail, aj blízke vzťahy neskôr prirodzene viedli k tomu, že sa spolu po škole pustili do architektonických súťaží. Spätne spomínajú, že pre začínajúcich architektov to bolo náročné obdobie, keďže práce bolo v porovnaní s dneškom málo.

„Na trhu vtedy neboli veľké ateliéry, ktoré by najímali architektov, preto sme začali so súťažami. Chceli sme vyhrať nejakú súťaž, ktorá by sa zrealizovala, aby sme mali dobrú referenciu, prípadne sa aspoň zviditeľnili. Robili sme napríklad základnú školu v Prahe alebo nájomné byty v Jarku,“ hovorí Tomáš.

Zo súťaží, do ktorých sa prihlásili, sa nakoniec zrealizovalo len máločo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Bývanie

Bývanie a záhrada, Kultúra

Teraz najčítanejšie