Denník N

Detská psychiatrička: Deti na Slovensku zomierajú, lebo sa o ne nemá kto starať

Foto - UNLP
Foto – UNLP

Marihuana je dnes už smiešna vec, hovorí detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová. Keď bola na jar výzva na jedenie liekov, jedno dievča po nej zomrelo. „Druhé skočilo pod vlak, viacero detí bolo na ARO v kritickom stave.“

Terézia Rosenbergerová je hlavná odborníčka pre detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva. V univerzitnej nemocnici v Košiciach má ambulanciu, kde sa venuje desiatkam detí. V rozhovore hovorí o tom, ako ťažko zvládajú návrat do školy, a aj o tom:

  • aké sú dnes možnosti liečby pre deti s anorexiou či depresiou;
  • o riskantnej detskej výzve na jedenie liekov, pri ktorej zomrelo dieťa;
  • aké chyby robia rodičia vo výchove aj pri tom, keď sa objaví problémové správanie;
  • či sa závislosti a výzvy rozširujú aj preto, že deti majú doma všetko.

Ako sa zmenil duševný stav detí po pandémii?

Podľa skúseností z ambulancie rozdeľujem pandémiu na asi štyri obdobia. Prvé prinieslo pre nás všetkých prekvapenie a strach, obrovskú úzkosť. Nik nevedel, čo sa stane, všade sme čítali, koľko je chorých, hospitalizovaných, mŕtvych. Pandémia si vynútila sociálnu izoláciu, deti ostali doma. Rodičia na takúto situáciu neboli pripravení. Niektorí sa učili s deťmi, väčšina detí sa neučila. Všetci dúfali, že to bude týždeň, dva; nik nepočítal, že to bude trvať tak dlho. Do ambulancie najčastejšie prichádzali deti z detských domovov, deti s autizmom a deti s veľkou úzkosťou či strachom po smrti blízkych. Deti z detských domovov boli naučené na určitú voľnosť, mnohé sa rady potulovali, navštevovali svoje rodiny a zrazu boli zatvorené. Prejavovali sa ťažké poruchy správania. Deti s poruchami z autistického spektra, teda hlavne s autizmom, boli naučené chodiť do zariadenia, kolektívu, kde bol režim a systém. Rodičia s nimi doma netrávili väčšinu času. Odrazu zostali doma, rodičia s nimi nevedeli pracovať, štruktúra programu a režim sa narušili. Rodičia nevládali, nevedeli, čo s nimi robiť, ako sa učiť, ako ich zabaviť. Na obidvoch stranách – aj u rodičov, aj u detí – sa zvýšila agresivita a nepokoj.

Aká bola druhá vlna?

Deťom sa zmenil život, odrazu mohli robiť veci, ktoré dovtedy neskúsili. Začali utekať z domu, tajne sa stretávali s priateľmi, hlavne stredoškolská mládež vyhľadávala chaty – veď tam boli izolovaní, nemohli sa nakaziť, stretávali sa v prírode, veď prechádzky boli dovolené. Rozmohli sa úteky, klamstvá aj závislosti. Mnohí si zvykli, že doma je dobre, niektorí tam aj popíjali. Mala som siedmaka, ktorý si otvoril fľašku vína, zapálil si cigaretu a fajčil tak, aby to učiteľka videla na obrazovke. Keď sa ho spýtala, čo to robí, odvrkol, že je doma. Nohy mal na stole a provokoval. Deti skúšali, kde je hranica, čo môžu a čo nie. Veľa detí malo úzkosť a depresiu, lebo stratili kamarátov. Veľmi sa rozmohlo online šikanovanie. V tretej vlne sa posilnila agresivita, šikanovanie, závislosti. Deti úplne zleniveli.

Ako sa to prejavuje?

Neboli motivované učiť sa. Prestali chodiť na krúžky, mali veľa voľného času, všetko bolo na webe, žili na mobiloch a počítačoch. A nie všetky deti počítače mali. Mala som učiteľku, ktorá mohla učiť len večer, lebo cez deň nemala signál. Rodičia sa sťažovali, zlostili, že musia sedieť s deťmi a majú zabitý celý deň. Boli aj rodiny, kde mali len jeden počítač a matka musela byť pripojená a pracovať z domu. A tri či štyri deti mali jeden počítač, na ktorom sa mali učiť. Bolo to nemožné pre všetkých. Rástla agresivita, násilie a v rodinách bolo veľa nepokoja. Veľa rodín sa rozpadlo. Mnoho rodičov prišlo o prácu, zomrelo veľa starých rodičov, ale aj mladých ľudí. Bolo to zlé obdobie.

Teraz sme v ktorej fáze?

Teraz je štvrtá. Veľmi veľa detí prichádza s tým, že chcú individuálny študijný program, nechcú chodiť do školy. Zvykli

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Liga za duševné zdravie je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Duševné zdravie

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie