Denník N

Ako sa vlády správajú k menšinám, tak sa správajú k utečencom

Riešenie menšinovej problematiky bude v nastávajúcom období zablokované novými faktormi, ktoré ovplyvňujú súčasné európske dianie: utečeneckou krízou a gradujúcou hrozbou terorizmu.

Autor je politológ

V národnom štáte mocenská reprezentácia vládnuceho národa považuje národnostné menšiny za „cudzí prvok“ na svojom území. Ak je to štát demokratický, hľadá aspoň spôsoby demokratického, bezkonfliktného spolužitia medzi väčšinou a menšinou. Spodná hranica takejto koexistencie spočíva v priznaní rovnakých ľudských práv pre obe skupiny; o čosi vyšší stupeň predstavuje garancia rovnakých občianskych a politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.

Sem sme dospeli nie tak dávno, prijatím Helsinského záverečného aktu (1975) a oboch známych dohovorov OSN o týchto právach (1976). V krajinách, ako bolo vtedajšie komunistické Československo, to vyvolávalo obrovskú nádej rovnako pre väčšiny i menšiny. Na realizáciu tejto nádeje tam vznikla Charta 77. Žiadala, aby komunistická moc plnila aspoň to, k čomu sa zaviazala v Helsinkách a v OSN.

Vo vtedajšom bipolárnom svete ani menšiny sovietskeho bloku viac žiadať nemohli: i toto už bola nedosiahnuteľná trúfalosť. V tomto bloku bipolarita znamenala centralizáciu moci, glajchšaltovanie občanov rôzneho etnického pôvodu na služobníkov štátu, sústredených na plnenie zadaných úloh ako pracovná sila, obranca vlasti ap. Aké tam špecifické národné či národnostné záujmy a ciele?

Špecifické menšinové práva sú práve ten ďalší stupeň.

Na Západe sa síce o nich slobodne diskutovalo, avšak prakticky legalizovať sa začali až po rozpade bipolárneho sveta. Pád sovietskeho bloku znamenal obrovskú šancu aj pre jeho národnostné menšiny. Prijímajú sa medzinárodné dokumenty, ako je Charta regionálnych a menšinových jazykov ( 1992), či Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (1995). Oprávnené požiadavky národnostných menšín sa však tentoraz dostávajú pod tlak protichodných síl. Na jednej strane sa so vznikom Európskej únie dostáva do popredia princíp európskej integrácie, ktorý kladie dôraz predovšetkým na to, čo Európu spája, zjednocuje, čo je spoločné pre všetkých. Ide o integráciu členských štátov.

Z tohto hľadiska malo presadzovanie menšinových špecifík vyčkať času do zavŕšenia európskeho integračného procesu. S odvolávaním sa na túto „vyššiu“ úlohu sú tieto iniciatívy zo strany členských štátov voči svojim menšinám často aj tlmené.

Na druhej strane, Únii sa však veľmi skoro dostáva zdola kritiky pre prílišné preberanie kompetencií, sústreďovanie moci v rukách centralizovaných inštitúcií. Proti tomuto aspektu princípu európskej integrácie vzniká protitlak v podobe princípu subsidiarity, ktorý priniesla Maastrichtská zmluva, platná od 1. novembra 1993.

Podľa jej článku 3b „V oblastiach, ktoré nespadajú do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja Spoločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhovanej činnosti nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi, a z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť Spoločenstvom“.

Tento článok sa síce zaoberá vzťahom členských štátov a Spoločenstvom (potom Úniou), ale veľmi skoro sa ukázali možnosti jeho aplikácie aj na vnútroštátne vzťahy, hlavne medzi regiónmi a štátnymi orgánmi. A tam, kde sú regióny obývané národnostnými menšinami, aj ich špecifickými väzbami na tieto orgány.

Princíp subsidiarity totiž v tomto zmysle predstavuje výraznú podporu idei každej regionálnej (až miestnej) samosprávy, vrátane menšinovej, čo je len iné pomenovanie pre územnú autonómiu. Práve v nej ide o to, aby si aj spoločenstvo národnostnej menšiny mohlo spravovať svoje vlastné záležitosti na svojej úrovni a vo vlastnej réžii spôsobom, ktorý zodpovedá uvedeným pravidlám subsidiarity.

Právo na takéto uplatnenie princípu subsidiarity aj na národnostné menšiny by takto vlastne malo predstavovať ďalší, tretí stupeň menšinových práv. Ak na prvom stupni ide o zrovnoprávnenie menšiny s väčšinou; na druhom o vymedzenie a uplatňovanie špecifických menšinových práv ako práv vyrovnávajúceho typu; na treťom by malo ísť o dovedenie týchto práv do kompetenčnej roviny.

Ukázalo sa, že ide o veľmi háklivú otázku, a to ešte skôr, než by sa princíp subsidiarity začal aplikovať aj na národnostné menšiny. A tak sa od začiatku stal jablkom interpretačných svárov. Zároveň však pritom platí, že „to, ako ďaleko dospeje európska spolupráca, závisí od toho, pre akú definíciu subsidiarity sa rozhodneme“ (John McCormick, Poznávame Európsku úniu, Formát 2000, s. 146).

Obávam sa, že pozitívny prístup k riešeniu menšinovej problematiky – vrátane zohľadnenia princípu subsidiarity – bude v nastávajúcom období zablokovaný novými faktormi, podstatne ovplyvňujúcimi súčasné európske dianie: utečeneckou krízou a gradujúcou hrozbou terorizmu.

Prístup k menšinám zo strany mocenskej reprezentácie a vládnuceho národa sa dnes stáva prototypom ich vzťahu k utečencom. Ak sú menšiny (ale aj prisťahovalci, cudzinci a gastarbeiteri) považované za „cudzí prvok“ na vlastnom, národnom území, tým viac budú takto posudzovaní aj utečenci.

Naopak, krajiny , ktoré dokázali tento „cudzí prvok“ vo vyššej miere integrovať, pristupujú oveľa tolerantnejšie aj k utečencom. Dá sa však očakávať, že mocenská reprezentácia bude spätne uplatňovať svoj negatívny postoj k utečencom aj na svoje národnostné menšiny. Výrazne k tomu totiž prispeje sprievodné narastanie nacionalistických postojov u vládnuceho národa. Rétorika môjho premiéra, napríklad, potvrdzuje práve tento negatívny trend, odrážajúci sa aj na postojoch väčšinového obyvateľstva.

Toto všetko sa dá ešte veľmi efektívne vystupňovať opatreniami proti hrozbe terorizmu. Všetko sa to deje pod heslami ochrany „našich“ proti „cudzím“. Začína sa to teda delením na „my“ a „oni“. Tam, kde začne u väčšiny a jej reprezentácie prevládať toto delenie, sa menšiny dostávajú vždy do toho menej priaznivého postavenia.

Preto treba veľmi úzkostlivo, pozorne sledovať aj z hľadiska záujmu národnostných menšín, ako sa v Únii vôbec, a u nás doma zvlášť, teraz pristupuje k riešeniu utečeneckej krízy a hrozby terorizmu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Komentáre

Teraz najčítanejšie