Denník N

Západ hrozí rušením Schengenu aj nám, Fico zasa Grékom

Maľba Thomasa Colea Deštrukcia zo série Život Rímskej ríše, známa aj ako Pád Rímskej ríše. Zdroj: Wikipedia
Maľba Thomasa Colea Deštrukcia zo série Život Rímskej ríše, známa aj ako Pád Rímskej ríše. Zdroj: Wikipedia

Krajiny, ktoré nepomôžu s utečencami, nemusia zostať v Schengene, hovoria Holanďania aj Nemci. Slovenský premiér Robert Fico odkazuje, že prichádza čas vylúčenia Grécka.

Je to najväčší podobný experiment v dejinách. Diplomat v Bruseli Robert Cooper to podľa Financial Times nazval „skutočným pokrokom civilizácie“.  Schengenský priestor – hranice bez hraníc – využíva 400 miliónov ľudí z 26 krajín Európy.

Po 20 rokoch od jeho fungovania sa čoraz viac hovorí, že súčasnú vlnu utečencov a hrozbu terorizmu nemusí Schengen prežiť. Inak by holandský premiér Mark Rutte nehľadal analógiu tam, kde ju v prípade tohtoročnej vlny utečencov používa skôr Marine Le Penová  – v invázii barbarov do Rímskej ríše z 5. storočia.

„Ako vieme z príkladu Rímskej ríše, veľké ríše idú dole, keď nie sú ich hranice dobre strážené,“ povedal pravicový premiér v rozhovore pre britský denník Financial Times.

Žiadni utečenci, žiaden Schengen

Práve Holanďania sú najväčší kritici funkčnosti súčasného nastavenia Schengenu. Pred týždňom začali hovoriť o vytvorení „minischengenu“ piatich krajín. Povedal to v piatok aj minister financií Jeroen Dijsselbloem v rozhovore pre viaceré európske noviny s tým, že „nie je veľký optimista“ v otázke prežitia Schengenu.

Minister tiež zopakoval slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zo stredy – ak chcete zachrániť Schengen, musíte prijímať viac utečencov.

„Rozmiestnenie utečencov podľa ekonomickej sily a iných podmienok a pripravenosť na trvalé premiestňovanie určia, či schengenský priestor dlhodobo vydrží,“ povedala Merkelová podľa Reuters v Bundestagu.

Väčšina utečencov smeruje do západných krajín (najmä Nemecka a Švédska) a nové členské krajiny, vrátane Slovenska, sa ich prijímaniu na základe kvót bránia. Slovenský premiér Robert Fico v piatok oznámil, že žaloba Slovenska na Európsku komisiu za kvóty je už pripravená.

„Ešte posudzujeme niektoré jej aspekty, blíži sa dátum, v ktorom ju podáme,“ povedal Fico podľa ČTK.

Video: Fico chce chrániť hranice aj vojakmi, psami a samopalmi
autor: Martina Pažitková

Nový čas v sobotu informoval, že na Slovensko čoskoro príde prvá skupina zo 150 kresťanských utečencov zo Sýrie. Slovensko kvóty odmieta, vláda chce prijať iba kresťanov.

Proti kvótam ide na Európskom súdnom dvore bojovať aj Maďarsko. „Niektoré krajiny teraz hovoria: Nie je to náš problém, je váš, veľa šťastia. To dáva našu solidaritu pod veľký tlak,“ povedal Dijsselbloem, šéf euroskupiny, podľa Reuters.

„Ak to neurobíme na vonkajších hraniciach EÚ alebo v schengenskej zóne, potom to môžeme robiť na úrovni minischengenu,“ povedal s tým, že sa chce tomuto vyhnúť.

Cez víkend prešiel slovenský premiér Fico do útoku. Pred začiatkom summitu EÚ – Turecko v Bruseli v nedeľu vyhlásil, že prichádza čas vyradenia Grécka zo Schengenu. „Nemôžeme tolerovať, že máme členský štát, ktorý otvorene rezignoval na ochranu schengenských hraníc. Potom je nám Schengen na nič,“ povedal Fico podľa TASR.

Vo Financial Times nazvali Grécko Achillovou pätou Európy. Preto je aj jednou z odpovedí denníka vylúčenie krajiny zo Schengenu. Do Grécka sa utečenci môžu dostať  cez ostrovy z Turecka vcelku ľahko. Navyše, samotní Gréci ich posielajú ďalej bez záujmu riešiť ich v krajine, ako by podľa dohôd mali.

„Zanedbanie tejto povinnosti je hlavným dôvodom, prečo sa Schengen rozpadáva,“ povedal pre denník nemenovaný európsky predstaviteľ. Pravdou je však, že Grécko nehraničí s ďalšou krajinou Schengenu, a tiež to, že aj Taliani púšťajú väčšinu utečencov ďalej na sever.

O rozpade Schengenu hovoria aj viacerí analytici. „Žiadna vláda nie je plne pripravená to priznať, ale krátka éra bezhraničného cestovania cez väčšinu Európskej únie sa skončila,“ napísala na portáli Politico Rosemary Righter.

Maďarskí vojaci rozmiestnili ostnaté drôty na hranici so Slovinskom na konci septembra, uzavreli tak zelenú schengenskú hranicu pre utečencov. Foto – TASR/AP

Začali to kamionisti

Je tak možné, že sa vrátime k tomu, čo viedlo politikov zaviesť Európu bez kontrol – dlhý čas čakania na hraniciach. Ako píše Financial Times, nahnevaní kamionisti pred 30 rokmi protestovali proti dlhej čakacej dobe na francúzsko-nemeckej hranici.

Politici sa aj preto v malom vinohradníckom mestečku v Luxembursku dohodli vytvoriť systém, ktorý umožní hranice medzi krajinami zrušiť. Spustil sa o desať rokov neskôr.

Výber miesta bol viac ako symbolický. Práve Luxembursko je štátom, kde mnohí denne využívajú luxus prechádzania hraníc bez colníkov asi najviac v Európe. Denne sem chodí za prácou 170-tisíc cudzincov, najmä z Nemecka a z Francúzska. Tvoria vyše 40 percent pracovnej sily krajiny. Systém, pri ktorom nemusia dvakrát denne čakať na hraniciach a ukazovať pas, im výrazne skracuje dochádzanie do práce, a tým ju zatraktívňuje. To je tiež dôvod, prečo sa mnohí Slováci nezľakli kúpy domu či bytu v rakúskom Hainburgu či Rajke, aj keď mali zamestnanie v Bratislave.

Výskumy ukazujú, že Schengen je ekonomicky výhodný, keď zvyšuje obchod medzi krajinami. Rovnako z ľudí robí väčších Európanov – čím viac ľudia cestujú, tým sú menej euroskeptickejší. Schengen je v prieskumoch druhý najväčší prínos EÚ po mieri.

Bývať v Bruseli, vraždiť v Paríži

So Schengenom vždy súvisel problém, že keď uľahčíte cestovanie po Európe obyčajným ľuďom, uľahčíte ho aj zločincom, prípadne teroristom. To ukázali aj nedávne útoky v Paríži.

„Schengen zmenil bruselskú časť Molenbeek a Saint-Denis na severe Paríža na dve susedné štvrte. Teroristi viedli život ako ľudia, ktorí dochádzajú do práce. Žili v Bruseli a pracovali v Paríži,“ napísal komentátor Financial Times Wolfgang Münchau.

„Čo to hovorí o Schengene, ak jeden z najhľadanejších zločincov (strojca útokov v Paríži Abdelhamid Abaaoud) sa mohol voľne premiestňovať medzi Sýriou, Francúzskom a Belgickom?“ pýta sa.

Ako dodáva, najväčšia sila Schengenu bola tá, že mu ľudia verili. Politici v posledných mesiacoch ukázali, že už to nemusí byť pravda. Viac ako desať krajín zaviedlo tento rok dočasné kontroly na hraniciach, v súvislosti s utečeneckou krízou. Schengen to umožňuje, aj keď len vo výnimočných prípadoch (v minulosti to boli akcie ako samit G8 či futbalové majstrovstvá sveta).

Hranice zavrelo aj Francúzsko po útokoch v Paríži. Hoci išlo o výnimočnú situáciu, ukázalo to podľa Münchaua, že prezident Francoise Hollande tiež systému veľmi neverí.

Návrat k hraniciam by bol veľmi drahý. V istom zmysle aj neefektívny, strážiť bude treba oveľa väčšie množstvo priestoru. Schengenské hranice majú dokopy 9-tisíc kilometrov, kým len hranice Nemecka a Francúzska majú celkovo 6-tisíc kilometrov.

Reforma Schengenu

Viacerí hovoria, že ak sa Schengen chce zachrániť, musí sa zmeniť. Ministri vnútra a spravodlivosti na to minulý piatok reagovali zavedením prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach EÚ aj pre jej občanov.

Znamená to, že kým v minulosti stačilo, aby sa colník napríklad na hraniciach Chorvátska a Slovinska na váš pas iba pozrel, teraz budú preverovať každého jedného držiteľa pasu, aj občana EÚ.

„Potrebujeme kontrolovať Európanov, pretože hrozba prichádza zvnútra,“ povedal podľa Euobserver jeden francúzsky predstaviteľ. Väčšina útočníkov v Paríži boli občania Francúzska a Belgicka, mnohí boli v Sýrii.

Práve schengenské pasy sú podľa odborníkov najkradnutejšie a najčastejšie falšované. Podľa bývalého šéfa Interpolu Ronalda Nobla (2000 – 2014) je 8 krajín Schengenu medzi top desať krajinami, kde sa najviac kradnú alebo strácajú pasy.

„Európa sa stala medzinárodnou bezpasovou zónou pre teroristov,“ napísal pre New York Times.

„Núka sa jednoduché riešenie. Systém otvorených hraníc by mali pozastaviť aj každá krajina by mala začať okamžite systematicky kontrolovať všetky pasy a porovnávať ich s databázou ukradnutých a stratených pasov Interpolu,“ dodal.

Utečenecká kríza

Teraz najčítanejšie