Slovenské zbrane v rukách teroristov si všimol aj Wall Street Journal
Z malej predajne zbraní pri Partizánskom podľa amerických novinárov pochádzal aj Kalašnikov, ktorý chcel v auguste použiť islamista pri streľbe do pasažierov vo francúzskom rýchlovlaku.
Malá firma AFG Security-Corporation pri Partizánskom získala publicitu, ktorá sa doteraz neušla azda žiadnej slovenskej spoločnosti.
Novinári z prestížneho amerického denníka Wall Street Journal (WSJ) si všimli, že práve z jej obchodu pochádzali zbrane, ktoré sa dostali k niekoľkým skupinám teroristov v západnej Európe.
O firme napísali rozsiahly článok, ktorý denník uverejnil ako hlavný text na svojom webe. „Na slovenský obchod sa upiera pozornosť ako na zásobáreň zbraní pre teroristické útoky,“ píšu americkí novinári.
Firma AFG sa okrem iného venuje predaju takzvaných expanzných zbraní – teda zbraní, ktoré sa majú dať nabiť len slepými nábojmi, aby robili zvukové a svetelné efekty.
Americký denník však píše, že tieto zbrane je možné veľmi rýchlo prerobiť na funkčné. „Podľa pracovníkov európskych bezpečnostných zložiek boli tieto zbrane viackrát využité aj džihádistami,“ píše WSJ.
Denník pripomína, že zbrane z Partizánskeho sa našli u teroristov, ktorí v januári v Paríži útočili na redakciu časopisu Charlie Hebdo a židovský obchod. Pri útokoch zomrelo sedemnásť ľudí.
Okrem toho WSJ prináša doteraz neznámu informáciu, že zbraň pochádzajúcu zo Slovenska mohol mať aj Maročan, ktorý sa v auguste pokúsil o teroristický útok v rýchlovlaku z Amsterdamu do Paríža – útočníka vtedy spacifikovali dvaja americkí vojaci, ktorí boli náhodou medzi pasažiermi.
„Útočník mal pušku Kalašnikov, ktorá pochádzala od rovnakého dodávateľa,“ píše WSJ s odvolaním na francúzskych vyšetrovateľov.
Podľa novinárov teroristi nekupovali zbrane priamo u firmy AFG, získali ich cez priekupníkov v Belgicku.
„Pokiaľ by ma upozornili orgány činné v trestnom konaní, že u mňa chcú nakupovať podozrivé osoby, tak by som predaj zablokoval. Ale pokiaľ sem prišli občania Európskej únie, tak som nemal dôvod odmietnuť legálny obchod,“ obhajoval sa v rozhovore pre Denník N konateľ firmy František Gajdoš.
Zbrane zo Slovenska vyviezli ešte pred sprísnením legislatívy, ku ktorému došlo v júli tohto roku – dnes už cudzinec na nákup expanznej zbrane na Slovensku potrebuje špeciálne povolenie od vlastného štátu.
Video: Čo treba na funkčný samopal?
Autor: Martina Pažitková
Na článku o firme z Partizánskeho pracovali hneď štyria reportéri. Pre slovenské expanzné zbrane oslovovali policajtov z viacerých krajín. „Policajní úradníci minimálne z piatich štátov uviedli, že vedia o prípadoch, keď sa s vyradenými zbraňami zo Slovenska obchoduje v uliciach miest.“
Denník spomína aj prípad dvoch Francúzov, ktorých zadržala v apríli česká polícia pre prevoz siedmich malých samopalov. Oboch podľa servera Lidovky.cz odsúdili za nedovolené ozbrojovanie a vyhostili ich z krajiny.
Wall Street Journal však informuje aj o doteraz neznámom prípade nemeckého občana, ktorého odsúdili na šesť rokov väzenia za nelegálne držanie a úpravu expanzných zbraní.
Vo všetkých prípadoch malo ísť o výrobky, ktoré predala firma AFG.
Americký denník v tejto súvislosti spomína aj najnovšie útoky v Paríži, pri ktorých zomrelo 130 ľudí. Väčšinu z nich zabili teroristi automatickými puškami Kalašnikov. Hoci ich pôvod stále nie je známy, novinári špekulujú, že stopy môžu opäť viesť na Slovensko.
„Vyšetrovanie stále prebieha. Obávame sa však, že zistíme, že zbrane opäť putovali tradičnou cestou,“ povedal denníku zdroj z francúzskej vlády blízky vyšetrovaniu.
Slovenské ministerstvo vnútra nedávno uviedlo, že Francúzi požiadali slovenskú políciu o spoluprácu pri identifikácii zbraní – s podobnou žiadosťou však oslovili aj ďalšie krajiny. „Nie sú žiadne náznaky, že by tieto zbrane mali pochádzať zo Slovenska,“ povedal minulý týždeň premiér Robert Fico.
Hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov však americkému denníku priznal, že expanzné zbrane predstavujú i bez toho „reálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť na Slovensku aj v zahraničí“.
„Oživovanie týchto zbraní by mohlo viesť k masovému šíreniu nelegálne držaných zbraní, ako aj k zhoršeniu medzinárodnej reputácie Slovenska ako krajiny, odkiaľ pochádzajú zbrane využívané na kriminálne aktivity,“ povedal novinárom Lazarov.
WSJ pripomína, že slovenské zákony, ktoré platili do júla tohto roku, boli príliš mierne. Expanznú zbraň, ktorá je väčšinou prerobená zo skutočnej zbrane, si mohol kúpiť každý občan Európskej únie vekom nad osemnásť rokov.
Benevolentné boli navyše aj postupy, ktoré štát vyžadoval pre znefunkčnenie týchto zbraní. V praxi stačilo, že do hlavne a nábojovej komory sa zavarili dva oceľové kolíky, ktoré mali brániť vloženiu, resp. vystreleniu ostrého náboja.
„Oživiť takúto zbraň nie je v porovnaní s inými krajinami príliš zložité. Napríklad v Dánsku sa zbrane pri znehodnocovaní musia prepíliť na dva kusy, v Taliansku sa hlaveň musí vyplniť olovom,“ píše denník.
Ďalšou výhodou Slovenska z pohľadu priekupníkov je, že je súčasťou schengenského priestoru. „Zbrane nakúpené na Slovensku tak môžu byť voľne prevážané po Európe,“ pripomenuli novinári.
Prísnejšie zákony poslala vláda do parlamentu až na jar tohto roku, niekoľko týždňov po útokoch na Charlie Hebdo. Slovenský odborník Roman Ficek, ktorý sa podieľal na ich príprave, odhadol, že do toho času sa mohlo u nás predať viac než desaťtisíc vyradených zbraní.
Sám novinárom z WSJ ukázal, ako sa dá oživiť vyradená pištoľ Glock 17 vymenením hlavne. „Nie je to jednoduché, ale profesionál to dokáže,“ povedal Ficek.
Prísnejšie pravidlá mali podľa neho byť prijaté oveľa skôr. „Predišlo by sa tým súčasným zmätkom. Slovensko sa tak stalo najslabším článkom v Európe,“ dodal Ficek.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
