Český diplomat Tůma: Američania majú strach z toho, že by sa systém v Rusku zrútil

„Americké zdroje nie sú neobmedzené. Už aj demokratická administratíva si uvedomuje, že sa blížime k nejakému hrdlu, keď sa pomoc Ukrajine bude stenčovať,“ hovorí český diplomat a expert na transatlantické vzťahy Petr Tůma.

Mnohé môžu zmeniť blížiace sa voľby do amerického kongresu. „Ak by voľby vyhrali republikáni, demokratická administratíva bude pod väčším tlakom, ako je teraz. Jeden z argumentov, ktorý tu bude zaznievať, bude – my to tu platíme, ale čo Európania?“ hovorí.

Rozprávali sme sa aj o tom:

• ako dlho budú ešte Američania pomáhať Ukrajine;
• ako môžu voľby do kongresu ovplyvniť americké postoje voči Kyjivu;
• ako vnímali návrhy Pobaltia voči Rusku vo Washingtone;
• prečo sa s Putinom ešte nedá vyjednávať.

Spojené štáty pomáhajú Ukrajine v boji proti ruskému agresorovi násobne viac ako všetky štáty Európy. Začnem preto možno triviálnou otázkou – prečo to Spojené štáty robia? Čo je za ich snahou? V budúcnosti sa orientovať viac na Čínu alebo presadzovať hodnoty slobody a demokracie, v ktoré veria a chcú, aby boli uplatňované aj na Ukrajine? 

Oboje, ide ale o sériu dôvodov. To, čo ste menovali, tam, samozrejme, zohráva určitú úlohu. Po nástupe administratívy prezidenta Joea Bidena bolo zrejmé, že USA sa budú chcieť viac zameriavať na čínsku hrozbu, pretože z ich pohľadu je Čína ich dlhodobý súper. Európa vyjadrovala obavy, že bude ponechaná uprostred rozbúreného mora. Začala si uvedomovať, že by sa mala stavať na vlastné nohy. K tomu došlo aj v súvislosti s tým, ako sa americkí vojaci sťahovali z Afganistanu. Nebol to len Trump, ale rovnako to videla aj demokratická administratíva. Tu vo Washingtone to bolo priamo narysované – budeme sa teraz venovať Číne. Keď však vo Washingtone videli, že sa chystá rozsiahlejšia vojenská intervencia na suverénne ukrajinské územia, nemohli to nechať tak. Keby to Rusom povolili a nedali im dostatočne najavo, že toto sa nerobí, tak by to vyslalo signál aj pre Čínu a ďalšie revizionistické mocnosti, ktoré sa snažia o prepísanie svetového poriadku a prekresľovanie hraníc štátov.

Spojené štáty posledné roky na Rusko zabúdali a viac sa sústreďovali na Áziu, predovšetkým na Čínu. Bola podľa vás chyba nevšímať si Rusko?

Áno a dáva to za pravdu tým, ktorí volali po tom, aby sa táto slepá škvrna na mape sledovala. Keď nastúpil Biden, hovorilo sa o tom, že by mohlo dôjsť k resetu vzťahov. Ľudia z administratívy nás upokojovali, že nič také sa nechystá. Bola snaha s Ruskom nájsť reč tak, aby sa USA mohli venovať svojmu hlavnému problému – Číne. Mnoho ľudí dúfalo, že sa rusko-čínska koalícia rozpadne a že sa Rusko k nám primkne. Je to nerealistické želanie aspoň dovtedy, kým v Kremli bude sedieť Putin a Čínu bude viesť Si. Ku zmenám vo vzťahu medzi Pekingom a Moskvou v minulosti vždy dochádzalo po striedaní lídrov v jednej alebo v druhej krajine.

Minister obrany USA Lloyd Austin na začiatku septembra na základni Ramstein v Nemecku povedal, že Ukrajina si môže byť istá pokračovaním dlhodobej vojenskej pomoci zo strany Západu. Vo Washingtone teda počítajú s dlhou vojnou, ktorá sa môže natiahnuť na roky?