Denník N

Zápas za skutočnú spravodlivosť je vytrvalý a trvá až do bodu nápravy

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Právnym odstránením diskriminácie síce automaticky nevzniká v spoločnosti tolerancia a empatia k menšinám, ale je to základný predpoklad k pokroku. Je to návod, ako sa majú ľudia k sebe správať.

Autor je bývalým poradcom predsedu vlády

LGBTI+ ľudia majú práva, akým je napríklad uzavretie manželstva, adopcia detí či úradná zmena rodu aj bez invazívnej zmeny pohlavia. Tieto práva im vyplývajú z našej slovenskej ústavnej deklarácie, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. Pôvod má v Listine základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku.

Takže všetko, čo v legislatíve bráni napĺňaniu týchto práv v praktickom živote vrátane ústavného článku, ktorý v roku 2014 vyhradil inštitút manželstva len pre mužov a ženy, je diskriminačné. A rovnako robí službu diskriminácii aj absencia príslušných noriem – napríklad tej o životných partnerstvách. Ani na ňu po troch desaťročiach platnosti ústavy ešte parlament nedozrel. Nič však nie je stratené.

K podpore tvrdenia, že práva LGBTI+ ľudí vyplývajú z Listiny základných práv a slobôd, patrí nespochybniteľný argument, že naplnenie ani jedného z práv LGBTI+ nezasahuje (negatívne) do práva iného občana. Možno zasahuje do vkusu, názoru, ale nie do práva.

Je bežnou ľudskou skúsenosťou potvrdené, že manželstvá tolerantných gejov a lesieb môžu bez akýchkoľvek problémov koexistovať s manželstvami tolerantných heterosexuálov. A rovnako táto „neutralita“ platí aj vo veci rodovej identity. Iste, takisto s dôvetkom, že v tolerantnej spoločnosti.

Inými slovami, prirodzené právo – čiže právo ukotvené v západnej humanistickej tradícii – je na strane LGBTI+. A to je zásadná vec v zápase o jeho presadenie do slovenskej praxe. Politickej i právnej.

Sú dve významné skupiny, ktoré môžu túto diskrimináciu ľudí LGBTI+ udržovať, posilňovať ju alebo, naopak, odstraňovať: sú to členovia vlády, poslanci parlamentu a predstavitelia cirkví. Prví prisahajú na ústavu a majú konať v jej medziach, pre druhých je doménou mravné správanie v opozícii k hriechu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie