O postupe Jamajky na MS. Oslavovala celá krajina, klesla zločinnosť. „The Reggae Boyz“ sa však rozhádali pre dokument
#Jamaica World Cup 1998 pic.twitter.com/20DoesfKGe
— FootballRetroPlus (@robertmdaws) April 27, 2020
Pre Jamajku to bol historický moment. Pred 24 rokmi sa prvý – a zatiaľ poslednýkrát – predstavila na futbalových majstrovstvách sveta.
Tím s prezývkou „The Reggae Boyz“ si získal ikonický status. Fandili mu aj diváci z iných krajín, ktorých okrem iného zaujali aj výstredné dresy so žltou, zelenou a čiernou farbou. Bol to jeden z najpopulárnejších outsiderov v histórii futbalu.
Futbalová Jamajka však nebola iba o hre v rytme reggae. Príbeh tímu nebol vždy optimistický, ovplyvnili ho aj vnútorné spory.
Na MS 1998 vypadla už po troch zápasoch v skupine, ale pre krajinu to znamenalo veľa.
Jamajka dlho na medzinárodnej scéne nehrala, keďže bola britskou kolóniou. Po zisku nezávislosti v roku 1962 založila vlastný národný tím, ale na žiadny veľký turnaj sa dlho nedostala. Keď to po 36 rokoch vyšlo, bol to výsledok viacerých faktorov vrátane efektívneho využitia „diaspóry“, hráčov s jamajskými koreňmi, ktorí sa už narodili vo Veľkej Británii.
„Bolo to jednoducho o viere a hlade hráčov a zároveň o podpore mimo ihriska. Práve tam sa veľa zápasov vyhrávalo,“ povedal záložník Theodore Whitmore.
Jamajský futbal totiž dlho trpel pre amaterizmus: nedostatok peňazí či hádky vo futbalovej federácii. Do kvalifikácie na MS 1982 a 1986 sa Jamajka dokonca ani neprihlásila. Nemala dosť peňazí.
Na začiatku 90. rokov sa však prezidentom futbalovej federácie stal Horace Burrell. Ten bol predtým vojakom, ale potom začal podnikať, založil vlastnú sieť reštaurácií.
O futbal sa dlhodobo zaujímal a chcel Jamajku dostať na majstrovstvá sveta. V roku 1994 odletel do Brazílie za Reném Simõesom, trénerom, ktorý práve skončil pôsobenie v Katare. Hoci ten chcel zostať doma, Burrell ho presvedčil, aby viedol Jamajku. Zasiahla aj brazílska vláda, ktorá mala s Jamajkou blízke styky. „Vláda ma do toho tlačila. ‚Prosím, choď tam,‘ povedali mi,“ spomínal Simões v rozhovore pre magazín FourFourTwo.
Bambusové klíčky
Burrell zabezpečil podporu od miestnych politikov aj biznismenov a Jamajka pod vedením Simõesa rýchlo napredovala. V roku 1996 dokonca
