Jeho postavy kričia, ceria zuby, tasia zbrane. Basquiata vo viedenskej Albertine treba vidieť
Múzeum Albertina vo Viedni prináša prvú retrospektívu amerického maliara Jeana-Michela Basquiata v Rakúsku. Jej súčasťou sú obrazy o rasizme a diskriminácii, ktoré sa ako horúci uhlík vryjú do pamäti.
Ťažko vysloviteľné, ale exoticky príťažlivé meno. Potom jeho zjav – mladík s nápaditým účesom a štrbinou medzi zubami. Fotogenický charizmatik Jean-Michel Basquiat (1960 – 1988) žil krátko, ale intenzívne. Ako maliar zanechal energiou nabité a vo svojej tematike i vizualite radikálne diela.
Keď ma eskalátor vo viedenskej Albertine viezol dole do priestorov výstavy a ponad hlavy návštevníkov som zbadala Basquiatov portrét od Andyho Warhola v nadživotnej veľkosti, spomenula som si na úvodnú scénu zo životopisného filmu Basquiat z roku 1996 od režiséra Juliana Schnabela: malý Jean-Michel sa spolu s mamou prechádza po múzeu moderného umenia, a keď sa pristavia pri svetoznámej maľbe Guernica od Pabla Picassa, jeho mame vyhŕknu slzy. Plačúc hľadí na syna a v tom nad jeho hlavou uvidí vznášajúcu sa kráľovskú korunu, svietiacu ako svätožiara.
Filmové proroctvo aj sny skutočného Basquiata sa naplnili.
Z chlapca s afroamerickými a karibskými koreňmi, ktorý vyšiel z newyorskej subkultúry, sa stala medzinárodne uznávaná superstar výtvarného umenia. Údernosť niektorých jeho diel dodnes nevyprchala a ich posolstvá sú stále veľmi aktuálne. Výstava vo viedenskej Albertine je jedinečnou príležitosťou spoznať ich naživo.
Učili ho múzeá a ulice
Kurátori Antonia Hoerschelmann a Dieter Buchhart výstavu nazvali jednoducho Basquiat – Retrospektíva a zoskupili vyše päťdesiat diel z rokov 1981 až 1988, teda z obdobia, keď sa umelcovi podarila závratná kariéra.
Za svoj život Basquiat namaľoval približne dve tisícky obrazov, takže ide o zlomok diela. Jeho otec bol účtovník pôvodom z Haiti, mama mala portorické korene. To ona ho priviedla k umeniu, spolu navštevovali múzeá a autodidakt Basquiat spomínal, že sa ako maliar učil z toho, čo mal „napozerané“.
Po rozvode rodičov odišiel ako sedemnásťročný z domu a prerušil školu. Koncom 70. rokov sa spolu s kamarátom Alom Diazom dostali do povedomia newyorskej grafitovej scény pod hlavičkou SAMO (skratka pre Same Old Shit). Po meste zanechávali krátke textové odkazy, niečo ako vizuálnu poéziu. Kombinácia obrazu a textu ostala charakteristická do konca jeho tvorby.
Basquiat sa rýchlo etabloval v skupine newyorskej bohémy a
