Komentátori Denníka N: Toto je civilizačná vec, nie politika

Po vražde na Zámockej ulici som si myslela, že by mohla byť šanca, aby parlamentom prešiel aspoň zákon o partnerskom spolužití. Bolo to naivné? 

Pataj: Chvíľu som si to myslel tiež, ale zjavne sme boli naivní obaja. Slovensko na to zjavne nie je pripravené, nie je ochotné urobiť čokoľvek, čo by pomohlo tejto komunite, aby sa cítila byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Paradoxné je, že menej ako Slovensko ako také je ochotný niečo urobiť slovenský parlament. Ak si dobre spomínam na prieskumy, tak dve tretiny Slovenska to neriešia alebo to pre ne nie je taký veľký problém. Pomer politikov v parlamente, pre ktorých to problém je, je väčší ako pomer obyvateľov Slovenska, pre ktorých by to problém bol.

Neviem celkom vysvetliť, prečo sa to preklápa týmto smerom, prečo je parlament oveľa konzervatívnejší ako zvyšok spoločnosti. Chcel som veriť, že sa niečo zmení, že pomôžeme sexuálnym menšinám, ale videl som aj reakcie niektorých konzervatívnych politikov po tom, ako návrh neprešiel, ako sa usmievali a dávali najavo svoju spokojnosť, pričom išlo o úplné minimum. Zďaleka sa to nešplhalo na manželstvá. Bol to len náznak toho, že by sme v tomto boli civilizovanou krajinou, a ani to neboli ochotní spraviť. Neviem kedy, keď nie teraz.

Nakoniec aj tí konzervatívni poslanci mohli potom politicky ďalšie roky hovoriť, že toto sme schválili, čo ešte chcete. Prečo k tomu nedošlo?

Obradovič: Jedna vec je, že nechceli, že to tak reálne cítia, že LGBTI+ ľudí nepovažujú za rovnocenných, ale za druhoradých občanov. V skutočnosti hovoria, že im neprekážajú, nech si žijú, ako chcú, ale nech to je skryté. O tom, že slovenská spoločnosť nie je veľmi tolerantná, hovoria všetky prieskumy. Patríme k najmenej tolerantným spoločnostiam v Európe. Oni tým, že sa neprihlásili k návrhu SaS, politicky nič neriskovali. Naopak, bola to istota. Jednak sami nechcú, lebo majú taký názor, hoci veľmi pomýlený, a zároveň im to politicky nijako neuškodí.

Prečo sa do toho nevloží premiér Eduard Heger?

Pataj: Premiér Eduard Heger je slabý predseda vlády. Myslím si, že on by bol ochotný súhlasiť s týmto návrhom, on nie je z tých, ktorí nedokážu pochopiť, že to je pre nich dôležité. Aj keby platilo to, že on osobne by do toho bol ochotný ísť, nie je ochotný do toho ísť ako politik, pretože si neverí. Chápe, že nemá taký výtlak, aby bol schopný presadiť to. Vie, že v jeho klube je rozhodujúci hlas Igora Matoviča, ktorý dal jasne najavo, že nesúhlasí ani s týmto minimalistickým návrhom. Eduardovi Hegerovi chýba odhodlanie, odvaha. V tom prípade, že si myslí vnútorne, že to je dobrý návrh, ani to však nie je isté.

Ešte v nedeľu Boris Kollár v O 5 minút 12 hovoril, že si to vie predstaviť, a potom sa on sám zdržal pri hlasovaní. Udialo sa niečo od nedele do stredy?

Obradovič: To, čo hovorí Boris Kollár, nemusí vždy korešpondovať s realitou. Oni môžu hovoriť, že pripravia vlastný návrh, čo sa nemusí stať. A ak sa to aj stane, bude to neskoro a pre LGBT+ ľudí to nebude znamenať nič, možno pôjde o nejaké minimálne práva. Hovorí sa o dedení a nahliadaní do zdravotnej dokumentácie, čo je absolútne minimum. Ani nemusíme hovoriť, že by to bolo niečo, čo by im výrazne zlepšilo život. A môžu hovoriť, že aj zástupcovia LGBTI+ komunity sami neboli stotožnení s návrhom SaS, pretože sa im zdal nedostatočný. Udialo sa viacero vecí, na ktoré sa môžu odvolávať a vyhovárať, preto sa Boris Kollár bez problémov zdržal.

Vieme nejako vysvetliť, že pre katolíka Matoviča je prijateľné mnohoženstvo Borisa Kollára a nie je prijateľná tradičná rodina osôb rovnakého pohlavia? Lebo je Kollár „hetero“? 

Pataj: Nemyslím si, že v prípade vzťahu Igora Matoviča s Borisom Kollárom je toto rozhodujúce, jemu je to jedno. Pre mňa je zarážajúce, že to neprekáža konzervatívcom v Sme rodina. U Igora Matoviča rozhodujú úplne iné veci. To, ako majú nastavený vzájomný vzťah, ako mu Boris Kollár je ochotný ísť po ruke, ako je pripravený prikývnuť na všetko. Toto on potrebuje a potom sú kamaráti.

Či má Boris Kollár dvanásť detí s jedenástimi ženami, je Igorovi úplne jedno. Igor Matovič sa označuje za kresťana, ale nie je to podľa mňa autentická viera, ktorú vidíme u iných ľudí, ktorí to dávajú celé roky najavo. Je to nejaká nová poloha, ktorú v sebe Igor Matovič teraz odhalil, a tak, ako dokáže Borisovi Kollárovi odpustiť jeho správanie vo veciach, ako sú korupčné kauzy, dokáže mu ako kresťan a veriaci odpustiť aj to, že má dvanásť detí s jedenástimi ženami.

Obradovič: Slová a hodnoty Igora Matoviča majú tekutú podobu. Prispôsobia sa okolnostiam v prípade, že sú v jeho záujme. Vidíme to celých dvanásť rokov, čo je Igor Matovič v politike. Vôbec netreba brať do úvahy, čo Igor Matovič hovorí a aké hodnoty sa tvári, že zastáva. Vieme, že nemá problém potom konať úplne opačne.

Dvojnásobná vražda spoločnosť spojila alebo ešte viac rozdelila?

Obradovič: Podľa mňa prispela k rozdeleniu. Nie som vôbec optimista a ani som nebol, keď sa to stalo. Celkovo nie som optimista, keď sa pozerám, čo sa to v spoločnosti deje, aké postoje veľká časť z nás zastáva. To sa týka aj vojny na Ukrajine, postojov voči NATO. Sme veľmi rozdelená spoločnosť a nevidím dôvod na to, aby nás spojila takáto vražda. Nechcem to rozdeľovať na konzervatívcov a liberálov, pretože rozumný konzervatívec a kresťan rozumie tomu, že tu niečo nie je v poriadku a že si dlhodobo zakrývame oči, nechceme vidieť, že časť spoločnosti nemá rovnaké práva ako väčšina. Nie je to len téma liberálov, ako to chcú mnohí nálepkovať aj z konzervatívnych webov a médií. Je to o tom, či sme tolerantní alebo nie. A aj medzi konzervatívcami sa nájde veľa tolerantných ľudí.

Veľká časť spoločnosti je natoľko pomýlená aj pre postoje politickej elity, že nevidím dôvod, aby sa to teraz spojilo. Musel by tu byť nejaký hlas, ktorý by sa postavil na čelo, napríklad premiér Eduard Heger, a povedal by, že je to kľúčová vec, civilizačná záležitosť. Stal sa tu moment, po ktorom by sme si mali všetci vstúpiť do svedomia a niečo napraviť. Toto sa neudialo. Prišlo to od ľudí, od ktorých sme čakali, že to povedia, ako pani prezidentka Zuzana Čaputová, alebo Ivan Mikloš napísal veľmi dobrý status na Facebook. Ale z tej časti spoločnosti, ktorá má dnes moc, toto uvedomenie si neprišlo. Pokiaľ tu ten hlas nezaznie, nie je dôvod na to, aby sa spoločnosť spojila.

Bude aj toto prípad, o ktorom sa budú šíriť konšpirácie? Videli sme, že otec vraha bol v kotlebovskom rádiu a Kotleba sa s ním rozpráva. Neverí, že to urobil jeho syn.

Pataj: Samozrejme, budú sa šíriť, veď už sa to deje. Ja som si to video pozrel. Keď som bol na vojenčine, mal som podobný prípad. Jeden vojak spáchal samovraždu, bol som prvý, kto bol pri ňom, a na druhý alebo na tretí deň prišli rodičia, ktorí neverili tomu, že ich syn spáchal samovraždu, a mysleli si, že sa mu niečo stalo, že ho niekto zastrelil. Hľadali vysvetlenie, ktoré by im pomohlo spracovať to, že ich dieťa spravilo niečo také. Keď som sa pozeral na otca toho strelca, celý čas som mal pred očami tento zážitok. Správali sa podobne.

V tomto som ho ľudsky trochu chápal, že sa snaží nájsť ospravedlnenie pre svojho syna. Je to veľmi ťažké. Od Mariana Kotlebu bolo úplne podlé, že to zneužil. Že človeka, ktorý má aj tak tendenciu ku konšpiračnému videniu sveta, ešte hucká, využíva jeho nešťastie a snaží sa verejnosti dostať do hláv príbeh, že ho zastrelila, popravila nejaká tajná služba. Marian Kotleba je dnes upadajúci politik, je dosť možné, že sa už nedostane do parlamentu. Je to len malý výsek našej spoločnosti, ktorý je ochotný veriť takýmto veciam. Dobre vieme, že takéto teórie sa už šíria, a nedá sa to zastaviť. Preto súhlasím s tým, čo povedal Filip, že táto vražda nemá šancu Slovensko spojiť. Nerobím si o tom ilúzie.

Mali sme dve diskusie v Teplárni a boli v nich aj politici. Ján Budaj povedal, že Matovičov výrok o tom, že je hetero, bol veľmi hlúpy a že za tým môže byť klasická slovenská zadubenosť. Z toho, čo pozorujete pri občiansko-demokratickej platforme v OĽaNO, si myslíte, že sa môže oddeliť od OĽaNO?

Obradovič: Nemyslím si to. Nechcem byť zlý, to, čo robia, môže byť sympatické, ale zatiaľ sú to prázdne gestá. Deväť poslancov je už páka na Igora Matoviča, hlavne v týchto podmienkach, že máme menšinovú vládu, ktorá sa potrebuje spoliehať na nejakých troch ďalších opozičných poslancov. Ale zatiaľ sú to len nejaké proklamácie. Nevidím nijakú nádej, že by boli ochotní politicky dozrieť a povedať, že stačilo, odchádzame, alebo dať nejaké podmienky. Zatiaľ hovoria, že to nie je pekné, nesúhlasíme s Igorom Matovičom a snažíme sa vám to tu všetkým povedať, ale sme tam a azda to bude lepšie.

Akú majú silu? Čo tých deväť poslancov znamená?

Pataj: Som veľký fanúšik politických strán, sú v spoločnosti veľmi užitočné. Nie som zástanca toho, aby začali politici odchádzať zo strán, keď príde problém. Ale treba povedať, že OĽaNO nie je politická strana. Táto skupina je tam jasne vyhranená, ale mala veľa príležitostí, aby sa voči Igorovi Matovičovi vyhranila oveľa viac alebo odišla. Neviem, na čo ešte čakajú. Táto vláda by bez deviatich poslancov nemohla ďalej pokračovať. Mali by 65 hlasov.

Obradovič: Chýbalo by im 12 hlasov, čo je veľmi veľa.

Pataj: Bolo by to veľmi dramatické. Keby sa prejavovali jednoznačnejšie, nemusel by to už byť len Boris Kollár, kto vydiera túto koalíciu. Mohli by intenzívnejšie a účinnejšie presadzovať veci, na ktorých im záleží. Ani pri tejto situácii som však nemal pocit, že by sa pokúsili presvedčiť OĽaNO, aby bolo odhodlanejšie pomôcť ľuďom, ktorí na Slovensku trpia a sú prenasledovaní.

Obradovič: Všetci hovoria, že Ján Budaj je líder tejto platformy. On sa tým ani netají. Dobre, ale prečo teda nepresadil, aby OĽaNO zahlasovalo za návrh SaS? Toto bola príležitosť, keď mohol povedať Igorovi Matovičovi, že to je preňho civilizačná záležitosť ako pre politika, ktorý sa dlhodobo hlási k tým hodnotám. Mohol povedať: Sme tu deviati, zahlasuj za to a od nás budeš mať potvrdené, že zahlasujeme za štátny rozpočet. Evidentne k tomu nedošlo, ale nie preto, lebo by ich Igor Matovič prevalcoval, ale preto, lebo nemajú odvahu alebo sami nechcú ísť do súboja s Matovičom.

Sme rodina hlasovala za uznesenie Roberta Fica, ktoré kritizuje, že sa vyšetruje korupcia na najvyšších miestach. Igor Matovič to vysvetľoval, že to preto, lebo rodina Pčolinských cíti krivdu. Toto stačí povedať? 

Obradovič: Stačí. Vidíš. Bez problémov. Boris Kollár si v tejto koalícii robí, čo sa mu zachce. On je v skutočnosti víťazom odchodu SaS, nie Igor Matovič. Boris Kollár sa stal najsilnejším politikom na Slovensku. Môže si dovoliť, čo sa mu zachce, a Igor Matovič mu všetko prepáči, lebo jeho záujem je udržať sa pri moci. Zvolili mu podpredsedu parlamentu Petra Pčolinského. Jeho nominant na ministerstve dopravy predĺžil zmluvu so SkyTollom. Ide o mýtny tender, ktorý si všetci pamätáme, tunel ohromných rozmerov. Čo sa deje? Veľký bojovník proti korupcii Igor Matovič čuší. OĽaNO nič nehovorí. Juraj Šeliga nič nehovorí. Boris Kollár dosiahol svoje, má páku na Matoviča. Matovič nechce, aby Boris Kollár odišiel, čiže mu to takto vychádza.

Toto uznesenie vyslovene hovorí, že na NAKA, špeciálnej prokuratúre a Špecializovanom trestnom súde dochádza k zneužívaniu inštitútov trestného konania, sú tam vymenované konkrétne prípady, Makó, Suchoba – je tam opísaný prípad policajta Kučerku, ktorý je zatiaľ neprávoplatne odsúdený na 11 rokov väzenia. Ako môže Igor Matovič vysvetliť svojim voličom, že za toto zahlasuje jeho koaličný partner, ktorý tým podrýva autoritu týchto základných inštitúcií?

Pataj: Neviem, ale nemám pocit, že by Igor Matovič svojim voličom posledné mesiace vysvetľoval tieto témy. Nepamätám si, či tento rok nastal okamih, keď o tomto hovoril najintenzívnejšie zo všetkých tém.

Možno v parlamente vtedy, keď bolo odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca.

Pataj: Asi áno. Ale nie je to to, čím sa v poslednom čase prezentuje. On to nemusí komunikovať svojim voličom. Je ticho. On sa už tejto politickej témy úplne vzdal a celé jeho aktuálne snaženie je motivované tým, aby sa udržal pri moci. Aby ukázal SaS, že dokáže vládnuť aj bez nej. Je to ako to, keď si sa pýtala, ako to, že veriacim neprekáža to mnohoženstvo Borisa Kollára.

Tento týždeň pokračovalo pojednávanie v kauze Mýtnik, kde je obvinený Jozef Brhel a spol. Všetci obvinení odmietajú vypovedať. Povedia na úvod svoje stanovisko a potom odmietajú odpovedať na otázky prokurátora, senátu. Celé mesiace sa nás snažia cez médiá a stanoviská advokátov presvedčiť, že sú nevinní, a keď sú pred naozaj relevantným orgánom, tak nemajú odpovede. O čom to svedčí?

Pataj: Tieto konania bežia súbežne na rôznych miestach. Na súdoch a na verejnosti, v médiách. Robert Fico, ktorý zastrešuje všetky prípady, sa snaží zvíťaziť v mediálnej, verejnej časti káuz a cieľom týchto ľudí je naťahovať kauzy čo najdlhšie a dúfať, že ak dôjde k predčasným voľbám a ak sa Smeru podarí dostať znova do vlády, niečo sa zmení v ich prospech. Nechcem krivdiť prokuratúre ani sudcom, ale toto môže byť ich predstava, že za iných okolností budú mať väčšiu šancu na súdoch. Neviem, či im odmietnutie vypovedať pomôže oddialiť výsledok súdneho procesu, ale celá ich taktika k tomu smeruje. Dúfajú, že sa v spoločnosti zmení niečo, čo im potom pomôže. Majú právo nevypovedať, robia to pomaly všetci, je to koordinovaná stratégia.

Bratislavský sudca Okresného súdu Bratislava II Patrik Števík napísal list prezidentke Čaputovej, v ktorom bola aj takáto veta: „Už dva roky pevnou rukou, v ktorej stískate totalitné pero, podpisujete rozsudky smrti pre demokraciu, právny štát, nezávislosť súdnej moci, ľudské práva a suverenitu Slovenskej republiky.” Čo nám toto hovorí o slovenskej justícii? 

Pataj: S týmto konkrétnym pánom mám osobnú skúsenosť. Uverejnil som mu v minulosti jeden článok. Nechcem zachádzať do detailov, lebo to bola do značnej miery osobná komunikácia, ale v tom texte, ktorý som mu vydal, to bol samý Platón a podobne. Pán má zrejme naštudovanú starovekú a rôznu inú filozofiu, teoreticky ovláda všetko, ako má byť, ale keď som s ním potom komunikoval, mal som veľmi silný pocit, že ich ovláda iba teoreticky a v skutočnosti ich osobne nežije.

Nechcem mu krivdiť, ale toto, čo si ako sudca dovolil voči prezidentke republiky, je pokojne na disciplinárne stíhanie, ale to nech si sudcovia vybavia medzi sebou. Hrozné je, že medzi sudcami je veľmi hlboko zažitý pocit, že sú niečo viac. Prichádzam s niektorými sudcami do styku, keď komunikujeme pracovne, veľmi často mám z nich dojem, že sú presvedčení, že sú čosi viac. Z týchto viet, čo si prečítala, je tento pocit veľmi intenzívny.

Prezidentka vyvesila dúhovú vlajku, objala majiteľa Teplárne Romana Samotného, správala sa veľmi ľudsky. Spočíta jej niekto toto všetko v kampani?

Obradovič: Povedal by som, že áno. Ale nevieme, kto to bude, a to je veľmi dôležité. Keď to bude vykrikovať Harabin, asi nemôžeme čakať veľký politický výkon ani výtlak. Ak toto krídlo pomýlených ľudí postaví nejakého silného kandidáta a dôveryhodného voči veľkej časti spoločnosti, viem si predstaviť, že toto bude jedna z hlavných tém, ktorou budú biť pani prezidentku. Som presvedčený, že to nezaberie. Že tento autentický postoj pani prezidentky musel každý rozumný človek pochopiť. Že to je dôležitá vec a výsostne dobrá správa, že sa takto rozumne dokázala zachovať. A veľmi rýchlo, nehabkala ako predseda vlády Eduard Heger. Nepokúšala sa na niekoľký pokus trafiť tón. Veľmi jednoducho a rýchlo dokázala správne zareagovať a myslím si, že to ľudia ocenia.

Máte nejaký tip, kto by mohol proti prezidentke kandidovať?

Obradovič: Nemám. Hovorí sa o generálnom prokurátorovi, ktorý vykazuje znaky narcizmu dostatočne na to, aby mohol ísť kandidovať za prezidenta. Viem si predstaviť, že by dokázal presvedčiť sám seba, že je ten správny kandidát. Viem si predstaviť, že by z jeho úst zaznievala kritika voči pani prezidentke v súvislosti s touto témou. Iného kandidáta zatiaľ nevidím. A nechcem hovoriť, že generálny prokurátor bude kandidovať, lebo netuším.

Smer alebo Hlas podporia len niekoho, kto zaručí, že bude využívať prezidentské kompetencie, pokiaľ ide o kauzy a trestné stíhania.

Obradovič: To by mohlo sedieť.

Naozaj si myslíte, že Žilinka by bol schopný dať milosť niekomu, koho právoplatne aj Najvyšší súd odsúdi za korupciu?

Pataj: Nemyslím si to.

Ja sa takisto stále snažím dúfať, že nie.

Pataj: Naozaj si nemyslím o Marošovi Žilinkovi, že by bol ochotný toto spraviť. Ale zároveň som stopercentne presvedčený, že má politické ambície. Som stopercentne presvedčený, že nebude kandidovať v týchto voľbách, ale skúsi tie ďalšie. On celé toto funkčné obdobie berie ako jednu kampaň, a keď sa tá kampaň ujme, v tých ďalších prezidentských voľbách ju skúsi zužitkovať. Myslím si, že jeho ambícia je politická, ale nemyslím si, že by v prípade zvolenia hypoteticky teraz dokázal takto udeľovať milosti.

A vidíte niekoho iného, kto by mohol proti Zuzane Čaputovej kandidovať? 

Pataj: Kedysi som si myslel, že bude kandidovať Robert Fico, ak mu to preferencie umožnia. Stále si myslím, že keby videl na číslach, že mu to umožnia, urobil by to. Nevidel som žiadny prieskum, v ktorom by sa respondentov pýtali na prezidentské voľby, ale som presvedčený, že on súkromne také prieskumy v rukách má a rozhodne sa na poslednú chvíľu podľa toho, aké čísla mu budú vychádzať. Veľmi podobne to vidíme teraz v Česku. Andreja Babiša všetci považujú za automatického kandidáta na prezidenta. Voľby sú o pár mesiacov a iba 27. októbra vraj oznámi svoje rozhodnutie. Toto je taktika, ktorú uvidíme aj na Slovensku, kandidáti budú čakať do poslednej chvíle, zvažovať okolnosti a podľa nich sa rozhodnú. Robert Fico pôjde do prezidentských volieb len v situácii, keď bude mať istotu, že sa neskončia takým fiaskom, ako keď prehral s Andrejom Kiskom. Druhýkrát to nebude chcieť zažiť.

Ešte pred tým – o týždeň – budú regionálne voľby. Vieme pomenovať, kde sa odohráva najzaujímavejší súboj? 

Obradovič: Na týchto voľbách ma bude zaujímať, že prvýkrát budeme vidieť, ako dopadne súťaž medzi Smerom a Hlasom. To uvidíme na celom Slovensku. V obciach, v mestách, vo veľkých krajských mestách.

Napríklad v Banskej Bystrici.

Obradovič: Presne tak. Budeme vidieť súboj medzi ĽSNS a Republikou, tipujem, že Republika to prevalcuje. Tiež budeme vidieť obhajobu nezávislých kandidátov. Celá komunálna politika je ťažko komentovateľná. Nedá sa z nej presne vydedukovať, čo znamená pre veľkú politiku. KDH zrejme bude mať dobrý výsledok, lebo je to strana so štruktúrami, obsadí veľa starostov a poslancov. Ale to neznamená, že bude mať 15 percent vo veľkých voľbách.

Pataj: Pre mňa budú najzaujímavejšie voľby v Banskej Bystrici. Nie preto, lebo budú najtesnejšie. Myslím, že tam vyhrá Ondrej Lunter. Tento týždeň som pochodil Podbrezovú, Banskobystrický kraj a ten kraj je oblepený bilbordmi Republiky. Republika zjavne do týchto volieb investuje veľa úsilia. Ukážu nám jej potenciál. Nedá sa to vzťahovať na celoštátnu úroveň, ale dozvieme sa niečo viac o potenciáli Republiky, o tom, aký je pomer medzi Republikou a kotlebovcami. To platí aj o Prešovskom kraji. V týchto voľbách ma najviac bude zaujímať zisk Republiky a ĽSNS. Okrem bilbordov Republiky a zopár bilbordov Hlasu som videl záplavu reklamy nezávislých kandidátov. Na Slovensku v regiónoch politické strany v podstate prestali existovať. Je to veľmi zle, je to škodlivý stav.

Ani si nevieš vybrať, koho krúžkovať, nevieš, aké hodnoty ten kandidát vyznáva.

Pataj: Tie heslá sú také všeobecné, že sa na základe nich nedá povedať, kto si. Si veriaci kresťan alebo si liberál? Čo si myslíš o registrovaných partnerstvách, o vojne na Ukrajine?

Nechcel by si voliť niekoho, kto tlieska Putinovi.

Pataj: Konkrétne v Banskej Bystrici mal jeden kandidát slogan, že „Ukrajincom sme už pomohli, teraz pomôžeme našim“, to bola jedna stopa vojny na Ukrajine v krajských voľbách. Dojem zo Slovenska v týchto voľbách je, že kandidáti o sebe nie sú schopní nič prezradiť a všetci sa schovávajú za formulku „som nezávislý kandidát“, akoby to bolo niečo lepšie ako byť v politickej strane. Vôbec to tak nie je. Bolo by skvelé, keby aj v krajských voľbách spolu súťažili jasne čitateľné, štandardné politické strany, o ktorých niečo aspoň tušíme.

Ovplyvní vražda na Zámockej tieto voľby? Aspoň v Bratislave?

Obradovič: V Bratislave by to mohlo pomôcť Matúšovi Vallovi, ktorý, zdá sa mi, posledné dni a týždne prepadol panike, podľa komunikácie na facebooku. Myslím si, že ľudia automaticky počítajú s tým, že Matúš Vallo vyznáva rovnaké hodnoty a nemá problém podporovať queer ľudí, zatiaľ čo ostatní kandidáti sa hodnotovo nijako nevyhraňujú. Sú to skôr ľudia, u ktorých vidíme oportunistické črty. V iných mestách si myslím, že to ľudia ani až tak neprežívajú, ani sa ich to osobne nedotýka.

Čo sa deje na Ukrajine?

Pataj: Na Ukrajine sa teraz čaká. Rusi vypúšťajú signály, že by chceli zaútočiť znova z Bieloruska, špekuluje sa, či vyhodia do vzduchu Kachovskú vodnú elektráreň, pretože im hrozí, že budú musieť ustúpiť z juhozápadnej Ukrajiny za Dneper. Všeobecne sa očakáva, že Rusi stratia Cherson a budú odtiaľ musieť ustúpiť. V zásade sme sa dostali do štádia, keď sa zastavila veľká ukrajinská ofenzíva a nevieme, čo bude pokračovať a v akej podobe.

Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?

Obradovič: Richard Sulík v stredu po hlasovaní v parlamente vyhlásil, že SaS pripraví návrh, ktorý bude štandardný a patriaci do Európy 21. storočia, ktorý by uľahčil život queer ľuďom. Toto považujem za dobrú správu. Zároveň sa jasne vyhranil voči všetkým stranám, ktoré tento návrh nepodporia. Povedal, že vstúpi len do takej vlády, ktorá si to napíše do koaličnej zmluvy, programového vyhlásenia vlády, pričom prvé alebo druhé rokovanie v parlamente to schváli.

Takže bude zase štyri roky v opozícii.

Obradovič: Pri všetkých rizikách, ktoré toto vyhlásenie má, si myslím, že je dobré, že zaznelo. Richard Sulík zjavne pochopil, že toto je civilizačná záležitosť. Je dobré, že sa k tomu strana SaS prihlásila nanovo a pomerne jasne a silno. Chcel by som dať do pozornosti aj postoj Hlasu, ktorý hrá na všetky možné strany pri akejkoľvek téme. Ale to, že väčšina ich poslancov zahlasovala za návrh SaS, nie je úplná maličkosť.

Pataj: Keby bol utorok, jednoznačne poviem, že uznesenie parlamentu o vražde by mohlo byť lepšie, ale na slovenské pomery bolo v poriadku. Lenže prišla streda, neprešiel návrh zákona SaS a toto uznesenie parlamentu, ktoré som v ten deň považoval za dobré, bolo úplne znegované. Do utorka to vyzeralo nádejne, ale potom to šlo celé dole kopcom, takže neviem, čo ti mám teraz povedať.

Ani dcéra nepriniesla jednotku?

Pataj: Bol som v Tatrách a to bolo úžasné. Keď ste unavení, choďte na hory, vyvetrajte si hlavy. Bol to zďaleka najlepší zážitok, aký som tento týždeň mal.