Denník N
Jana Shemesh
Správy vybrala a komentovala Jana Shemesh
1. Z Európskeho parlamentu sa prídu pozrieť, čo sa stalo v Teplárni
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG) sa dnes dohodli, že vycestujú na Slovensko v reakcii na nenávistné vraždy dvoch mladých ľudí z LGBTI+ komunity v Bratislave. Informoval o tom slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).
Zástupcovia a zástupkyne tejto skupiny na Slovensku už boli aj v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Podľa Bilčíka by sa chceli oboznámiť s tým, čo viedlo k vražde, aký je jej kontext, a chcú sa informovať, čo konkrétne slovenské orgány plánujú urobiť na ochranu LGBTI+ a ďalších zraniteľných menšín.
Rozhodnutie o misii na Slovensko prišlo len deň po tom, čo Európsky parlament prijal nezáväznú rezolúciu, v ktorej vyzval slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane práv LGBTI+ ľudí.
Za hlasovalo 447 poslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.
Rezolúciu podporili piati naši europoslanci a jedna europoslankyňa- Vladimír Bilčík zo Spolu, poslanec za PS a podpredseda EP Michal Šimečka, jeho stranícki kolegovia Martin Hojsík a Michal Wiezik, bývalá poslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová a poslanec SaS Eugen Jurzyca.
Proti boli Miroslav Radačovský (ex ĽSNS) a Milan Uhrík (Republika). Nehlasovali Miriam Lexmann a Ivan Štefanec z KDH, Peter Pollák z OĽaNO a zástupcovia Smeru Monika Beňová, Robert Hajšel a Miroslav Číž.
Lexmann, Štefanec a Pollák potom vydali samostatné vyhlásenie o tom, že vyhlásenie EP zasahuje do kompetencií národných štátov v kultúrno-etických otázkach, čo sa podľa nich stáva často. Vyhlásenie podľa nich zároveň celkom dobre nepomenovalo, čo sa stalo, ako ani to, že útočník plánoval zasiahnuť napríklad politikov či iné menšiny.
Európsky parlament vo svojom uznesení okrem iného spomenul používanie agresívneho a homofóbneho jazyka bývalými aj súčasnými vládnymi predstaviteľmi a aj negatívny vplyv extrémistických zoskupení, cirkví a predstaviteľov verejného života.
Rezolúcia sa takisto zmienila o referende za rodinu, či odmietnutie párom rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo, či pokusy zakázať dúhové vlajky na verejných budovách, alebo absenciu veku primeranej sexuálnej výchovy.
Parlament útok na Slovensku zasadil do širšieho kontextu nenávistných útokov v krajinách ako Bulharsko, Litva či Chorvátsko.
Europoslanci a europoslankyne nakoniec vyzvali Radu EÚ, aby rozšírila zoznam európskych trestných činov o prejavy a trestné činy z nenávisti, a vyzvali Maďarsko a Poľsko, aby prestali blokovať prijatie tohto rozhodnutia.
Pobúrenie v OĽaNO. Argumenty, ktoré uviedol Európsky parlament, sa veľmi nelíšia od toho, čo hovorili politici, komentátori a verejne známe osoby, ktoré si uvedomujú závažnosť toho, čo sa minulý týždeň stalo v Bratislave.
Samozrejme, na tej strane politického spektra, ktorej sa takýto výklad nezdá, ba sa ním cíti priamo ohrozená, sa objavili výhrady. Zatiaľ najsilnejšie ich vyjadrila poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová, ktorá by chcela, aby slovenský parlament prijal oficiálne stanovisko k vyhláseniu EP, a chce o tom hovoriť aj na koaličnej rade.
Predseda OĽaNO Igor Matovič si nemyslí, že Slovensko je „čiernou dierou“ v otázke ochrany LGBTI+ ľudí, a on osobne váži slová. Faktom je, že posledné dni túto tému nekomentuje, ale predtým – dokonca aj tesne po vražde pre Teplárňou – jeho prejavy vôbec nepôsobili tak, že by rozmýšľal nad ich vplyvom na LGBTI+ ľudí.
Nateraz nie je známe, či sa Andrejuvovej rozhorčenie pretvorí do nejakého vyhlásenia v parlamente, hoci potenciál na prijatie by tam zrejme aj bol.
Je zrejmé, že vládnej koalícii, ale aj časti „protibruselskej“ opozície nie je uznesenie EP po vôli. Z čisto vnútropolitických aj imidžových dôvodov.
2. Prečo je dôležité, že hovorca prezidentky povedal, že je gej
Hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec v rozhovore s Monikou Tódovou oznámil, že je gej. Urobil to v reakcii na vraždu Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Strižinec si myslí, že je to najsprávnejšie, čo mohol v tejto chvíli urobiť, motivovalo ho aj to, že osobne pozná majiteľa baru Tepláreň Romana Samotného.
Strižinec je ďalším z LGBTI+ ľudí, ktorí sa po teroristickej vražde pred Teplárňou rozhodli vyoutovať aj verejne, prípadne otvorene hovoriť o tom, čo prežívajú, s čím sa stretávali a stretávajú, čo im komplikuje život a ako sa cítia na Slovensku.
Je zrejmé, že Strižincov (a ďalších) verejný coming out je dôležitý pre LGBTI+ ľudí, ale aj pre širšiu verejnosť, hlavne tú jej časť, ktorá má o LGBTI+ menšine rôzne predsudky, čiastočne vyplývajúce aj z nevedomosti či nezáujmu.
Nepochybné je aj to, že by sme mali uvítať, ak sa pre takýto krok rozhodnú aj ďalší verejne známi ľudia alebo to urobia aj menej známi ľudia, či už na nie úplne verejnej platforme, vo svojej práci, rodine, v cirkevnom spoločenstve, alebo medzi priateľmi.
Možno aj preto, lebo už majú dosť skrývania, možno preto, lebo je šanca, že aspoň niektorým ľuďom dôjde, ako zraňujúco sa správali, a budú si dávať viac pozor na jazyk, gestá, činy.
Lebo okrem ukričaného civilizačného suterénu sú na Slovensku ľudia, ktorí síce splietajú nezmysly o LGBTI+, ale zoči-voči človeku z tejto menšiny by si zachovali aspoň základnú slušnosť.
Je to len ich vec. Na druhej strane, je úplne pochopiteľné a legitímne, ak si LGBTI+ ľudia vyberú inú cestu a rozhodnú sa chrániť svoje súkromie alebo túto časť svojej osobnosti.
Pravdupovediac, udalosti po dvojnásobnej vražde pred Teplárňou im nedávajú veľa nádeje, že sa pre nich na Slovensku niečo zmení. A to na legislatívnej, spoločenskej, bezpečnostnej či politickej úrovni. Stačí sa pozrieť na dianie v parlamente, na pokusy meniť optiku nazerania na to, čo sa vlastne stalo, kto bol skutočný terč, kto je u nás vlastne prenasledovaný a ako by sme sa o tom mali rozprávať.
Už teraz sa ozývajú hlasy, ktoré sa pýtajú, kde boli LGBTI+ ľudia doteraz a prečo sa ich zrazu toľko „zjavilo“, akoby to bol módny trend. To je klasická reakcia majority (nominálnej alebo mocenskej) na to, ak sa menšina začína ozývať, hovorí o svojich právach, opisuje svoje problémy, dostáva sa viac do médií, narúša status quo.
Čím viac LGBTI+ ľudí sa však prestane skrývať a začne otvorene hovoriť o tom, čím prechádzajú a čo im podráža nohy, tým ťažšie sa majorite bude ignorovať fakt, že v správaní k nim zlyhala a zlyháva.
3. Kreativita à la minister financií opäť zaúradovala
Kolegovia z Denníka E Ján Kováč a Radoslav Tomek upozornili na to, že chaos v parlamente poslanci OĽaNO využili na to, aby do druhého čítania posunuli návrh zákona, ktorý má potenciál rozčeriť vody minimálne medzi podnikateľmi v oblasti služieb, ale aj medzi analytikmi.
Predložili ho poslankyňa Anna Andrejuvová a poslanec Milan Vetrák, ale cítiť v ňom kreatívny vklad ministra financií Igora Matoviča, ktorý zákon v parlamente obhajoval.
O čo ide? Novela zákona o elektronickej registračnej pokladnici hovorí, že finančná správa by odmeňovala ľudí, čo jej pošlú QR kód z potvrdenia (bločka), že zaplatili v reštaurácii. To by ich motivovalo, aby si pýtali potvrdenky, a majiteľom reštaurácií zase zabraňovalo, aby zatajovali príjmy, a teda aj platili menej daní.
Podobný model by sa mohol zvoliť aj v iných službách, napríklad v kaderníctvach. O podrobnostiach by rozhodla vláda.
Ako bager. Ani táto novela, ktorá by mohla po schválení začať platiť už 15. novembra, respektíve 1. decembra, neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním, nevyjadrili sa k nej relevantné inštitúcie, nevie sa, koľko peňazí prinesie finančnej správe, akú sumu dostanú ľudia späť za to, že nahlásia úhradu v reštaurácii, ani koľko to bude celé stáť.
Vie sa len to, že za potrebnú aplikáciu by štát platil 300-tisíc eur ročne.
Tieto nápady lietajú po parlamente v čase, keď by sa ministerstvo financií malo sústreďovať predovšetkým na prijatie štátneho rozpočtu, o ktorom sa už teraz vie, že jeden z jeho kľúčových parametrov – plánovaný deficit –, bude najvyšší v krajinách eurozóny a dosiahne 6,4 percenta HDP.
Jednou vetou:
4. NAKA zadržala na západnom Slovensku stredoškoláka a ďalšiu osobu pre podozrenie z účasti na terorizme, prípad podľa portálu Aktuality nesúvisí so streľbou na Zámockej ulici v Bratislave. (aktuality)
5. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 žilo na území Slovenskej republiky 4 424 283 obyvateľov vo veku 18 a viac rokov, v predchádzajúcom sčítaní v roku 2011 to bolo takmer o 50-tisíc menej.
6. Krátko pred voľbami v Bratislave vedie Matúš Vallo, v prieskume Focusu získal 53,7 %, Rudolf Kusý získal 37,6 %, agentúra Focus prieskum robila pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom na TV Markíza.
7. Súboj o post primátora Nitry môže byť tesný, súčasný primátor Marek Hattas má v prieskume Focusu 32,6 %, nasledujú Igor Kršiak (23,5), Pavol Obertáš (21,5) a Štefan Štefek (20,5).
8. Prezidentka podpísala zmeny v Zákonníku práce, ktoré okrem iného zavádzajú dva týždne platenej otcovskej dovolenky, novinka vojde do praxe od novembra.
9. Štát podľa Najvyššieho kontrolného úradu nebol počas pandémie pripravený na rýchle a masívne vyplácanie finančnej pomoci. Rozdelil síce 2,5 miliardy eur, jednotlivé úrady však nedokázali spolupracovať a chýbali im aj prepojené registre.
10. Rada galérií Slovenska kritizuje pripravovaný zákon o múzeách a považuje ho za nebezpečný. Upozorňuje, že ministerstvo kultúry neakceptovalo prakticky žiadnu z pripomienok.
Zaujímavé články:
Keby sme totiž chceli, aby už nik nebol zavraždený preto, lebo je bi alebo nebinárny, latka by bola príliš nízko. Teroristický útok sa odohral raz, LGBTI+ ľudia však čelia dennodenne na ulici, v práci či na úradoch nespočetnému množstvu mikroagresií. Nie je to normálne a nesmieme pred tým zatvárať oči a mlčať.
Samuel Jezný o útoku v Bratislave (sme.sk)
Sebastrednosť, neschopnosť rozlišovať a opakované prázdno sú vždy prejavom nedospelosti. Po 70 rokoch v spoločnom štáte a 30 rokoch samostatnosti tak čelíme krutej otázke – sme infantilný štát? Kto odpovie dospelo?
Štefan Hríb o Slovensku po vražde (tyzden.sk)
Krutá pravda o našej krajine znie: pri každej významnej téme v posledných rokoch sme spravidla patrili medzi šampiónov Európy v schopnosti podľahnúť bludom a kolektívnym psychózam.
Jakub Goda o slovenskom sklone ku konšpirovaniu (dennikn.sk)
Citát:
Danglár:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
