Denník N

Sudca Filo: Kritiku príliš neriešim. Po Dědečkovi však hejty prekročili tolerovateľnú hranicu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Meno bratislavského sudcu Mareka Fila už viackrát zarezonovalo v médiách. Rozhodol o oslobodení Mariana Kočnera v kauze motákov, jeho rozhodnutie potvrdil aj krajský súd. Pre premlčanie zastavil stíhanie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a pred vyše dvomi týždňami rozhodol ako sudca pre prípravné konanie aj o tom, že vodič Dušan Dědeček, ktorý opitý zabil piatich ľudí na zastávke Zochova, nepôjde do väzby.

Po tomto rozhodnutí začal sudca čeliť verejnému hejtu a má policajnú ochranu. Súdna rada, ale aj kolegovia z bratislavských súdov ho verejne podporili. Filo hovorí, že verejnú mienku pri rozhodovaní vôbec nerieši a doposiaľ si ani veľmi nepripúšťal kritiku. „Vnútorne viem, že mám absolútne čisté svedomie,“ hovorí v rozhovore, v ktorom vysvetľuje:

  • ako naňho počas výsluchu pôsobil Dušan Dědeček;
  • prečo rozhodol o jeho prepustení na slobodu;
  • či dúfal, že krajský súd jeho rozhodnutie potvrdí;
  • čo po rozhodnutí nasledovalo a prečo dostal policajnú ochranu;
  • prečo po roku pojednávania zastavil stíhanie Dobroslava Trnku;
  • prečo oslobodil Mariana Kočnera, hoci vie, že na súde klamal.

V nedeľu 2. októbra neskoro večer zrazil opitý Dušan Dědeček na zastávke Zochova piatich ľudí a ďalších vážne zranil. Médiá o tom takmer okamžite informovali. Kedy ste zachytili informáciu o tejto tragickej nehode? 

V pondelok naobed.

Čo vám pri tom napadlo? 

Absolútna tragédia.

Mnohí túto nehodu prežívali osobnejšie, pretože ide o zastávku, ktorú pozná každý v Bratislave.

Som Bratislavčan, poznám ju. Ako študent som na nej stál stovkykrát. A potom sa človek dočíta, že to boli vlastne študenti, ktorí išli niektorí prvý raz na internát. Hneď si potom predstavíte vlastné dieťa.

Nespájali sa prvé myšlienky aj s tým, že je veľmi pravdepodobné, že budete o páchateľovi rozhodovať? Teda o jeho väzbe? 

Nepredpokladal som, že to budú chcieť riešiť väzobne.

Vnímali ste verejné reakcie, ktoré vyvolala táto tragédia? 

Som skôr titulkový čitateľ. Prebehol som článok, čo sa stalo, a komentáre som vôbec neriešil. V to ráno som začínal službu a okrem toho mám pondelky pojednávacie dni, takže som išiel pojednávať. To, že sa chystá návrh na väzbu, mi prokurátor Juraj Chylo povedal medzi pojednávaniami. Povedal mi, že sa uvažuje o návrhu na väzbu.

Čo to pre vás ako sudcu znamenalo? Ako v takýchto chvíľach postupujete? Snažili ste sa úplne odfiltrovať od správ?

Úprimne poviem, že mi nikdy v rámci rozhodovania nenapadne, že by som rozmýšľal o nejakom verejnom tlaku na rozhodnutie. Prípadne o tom, čo moje rozhodnutie vyvolá vo verejnosti.

Prokurátor mi jednoducho oznámil, že tam asi pôjde návrh na väzbu. Ja som sa ho opýtal, či sú tam skutočne dôvody, keďže je to autonehoda. Zdalo sa mi to nie úplne štandardné. On však povedal, že dôvody tam vidí. Reagoval som, že v poriadku, naštudujem si spis a určím termín výsluchu. Už si ani presne nespomínam, kedy to bolo.

Čo sa dialo ďalej? 

Následne som dostal spis, ktorý som si naštudoval, a určil som termín výsluchu. Som ten typ, ktorý už pri vstupe do pojednávacej miestnosti má istý nástrel toho, ako rozhodne. V prípade nevzatia do väzby zákon hovorí o tom, že sudca dáva celé rozhodnutie do zápisnice. Nemá čas dodatočne ho vyhotovovať. Robí sa to teda tak, že sa preruší výsluch, to rozhodnutie sa napíše, a potom sa pokračuje. Následne som teda vyhlásil a odôvodnil svoje rozhodnutie. Neuvažoval som ani tak o sebe a následkoch na moju osobu. Skôr som myslel na neho. Preto som sa ho aj pýtal, či je pripravený ísť na slobodu.

Vôbec ste neregistrovali verejný tlak? 

Nie.

Ako sa vám to darí? 

Mám dobrú povahu.

Znamená to, že vás ani len neláka otvoriť denne správy? 

Naopak, ja ich čítam. Cez deň v rámci voľných chvíľok prebehnem asi všetky spravodajské portály. Ale diskusie si neotváram.

Aj zo spravodajstva ste mohli vyvodzovať nejaký záver o tom, čo sa vo verejnosti deje, nie? 

Pozeral som sa na to ako na skutok s katastrofickým následkom. Ten pán si zničil život. Ak bude odsúdený, hoci nechcem prejudikovať, i keď v tomto prípade sa ťažko pochybuje o vine, tak zničil život aj svojej rodine. Ak sa človek zamyslí nad príbuznými obetí, povie si, že by nikdy nechcel z pozície rodiča zažiť niečo podobné. Ale že by som vnímal nejaký tlak pri rozhodovaní o väzbe? Ani mi nenapadne, že by som nad tým mal uvažovať.

Dědeček pôsobí tak, že svoj čin skutočne ľutuje a vyčíta si ho. 

Mal som z neho pri výsluchu obdobný pocit. Skôr sa mi zdalo, akoby bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dobroslav Trnka

Nehoda na Zochovej

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie