Ukrajinou sa šíri vtip, že pokiaľ Putin bombardovaním rozvodní uvrhne krajinu do tmy, docieli jediné – že o deväť mesiacov bude viac Ukrajincov.
Je to skôr ventil na vypustenie napätia, pretože ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť sú účinné. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského dokázala intenzívna ruská ofenzíva za týždeň vyradiť 30 percent objektov energetickej infraštruktúry. Ukrajinci ešte počas minulého týždňa ohlásili, že dodávky elektriny naprieč krajinou obnovili. Ale obavy zostali.
Podoba vojny sa totiž minulý týždeň zase trochu zmenila. Rusi vo veľkých počtoch nasadili iránske kamikadze drony Šáhid-136, po týždňoch príprav uskutočnili aj intenzívny raketový útok.
Už sa zjavne nesnažia dobývať územia (až na Bachmut v Doneckej oblasti). Skúšajú zlomiť Ukrajincov terorom proti civilným cieľom a vziať im vôľu bojovať. S úvahou, že ukrajinské obyvateľstvo by mohlo pod tiažou tmy a zimy začať od svojich politikoch požadovať prímerie.
„Útoky na kritickú infraštruktúru Rusi vedú od začiatku vojny, ale v posledných dvoch týždňoch sú obzvlášť masívne,“ opísal pre web New Voice of Ukraine Olexandr Charčenko, šéf ukrajinského Energetického výskumného strediska.
Prímerím by Kremeľ upevnil zisky zo svojej agresie. Ak by neskôr Ukrajinci chceli oslobodiť svoje okupované územia a predovšetkým spoluobčanov na ňom pobývajúcich, nad ktorými má teraz Rusko moc (a ktorí sa boja mobilizácie do ruskej armády), museli by porušiť prímerie. Byť za „tých zlých“. A riskovať stratu podpory Západu.
Transformátory v centre pozornosti
Volodymyr Zelenskyj v stredu vo svojom pravidelnom „reporte“, ktorým komunikuje s Ukrajinkami a Ukrajincami a vysvetľuje im situáciu aj kroky vlády, povedal, že kľúčovou témou rokovania s predstaviteľmi EÚ bude energetika. A že jeho ľudia rokujú so západoeurópskymi štátmi o posilnení protivzdušnej obrany.
„Dnes boli zničené ďalšie tri objekty energetickej siete,“ vyhlásil v ten deň Zelenskyj. „Urobíme, samozrejme, všetko, aby sme vrátili dodávky elektriny do normálu, ale zaberá to čas a vyžaduje to úsilie,“ povedal a vyzval obyvateľov, aby od štvrtka siedmej hodiny ráno znížili spotrebu elektriny, ako to len pôjde – aby sa podarilo skrátiť výpadky plánované s cieľom stabilizovať sieť.
„Chystáme sa na všetky možné scenáre vykurovacej sezóny. Predpokladáme, že ruský teror bude zameraný na energetickú sústavu, pokým v spolupráci s partnermi nezískame schopnosť ničiť všetky nepriateľské rakety a drony,“ povedal prezident.
Olexandr Charčenko pre New Voice of Ukraine povedal, že sa útoky zameriavajú hlavne na prenosovú sústavu. To je jednak elektrické vedenie, jednak transformátorové rozvodne, ktoré menia vstupné vysoké napätie na to, ktoré majú v sieti užívatelia.
Útoky podľa neho cielia práve na tieto uzlové body a sú dobre plánované. „Útočia aj na tepelné elektrárne vo veľkých mestách, ako sú Kyjiv, Dnipro alebo Charkiv.“
Elektrárne produkujú okrem elektriny aj teplo. Na druhej strane výrobných kapacít majú podľa Charčenka Ukrajinci dostatok, úzke hrdlo predstavuje práve prenosová sústava.
Obnova dodávok elektriny pri zásahu infraštruktúry v princípe zahrnuje prepnutie na záložné vedenie a opravu poškodeného zariadenia. To sa dá často stihnúť rýchlo. „Ale je tu niečo, čo je veľmi zložité, drahé a vyrába sa až šesť mesiacov – transformátory,“ hovorí.
Ďalšou kritickou komoditou je podľa Charčenka transformátorový olej. Ten sa používa pri chladení, a pokiaľ sa nad zasiahnutým objektom objaví hustý čierny dym, často pochádza práve z horiaceho oleja. „Bez oleja sa ani ľahko poškodené transformátory nedajú sprevádzkovať,“ upozorňuje odborník.
„Nemajú dosť rakiet“
Na obmedzenie spotreby energie ukrajinskí predstavitelia vyzývajú preto, že provizórne opravené rozvody, s ktorých pomocou energetici obnovujú dodávky po ruských útokoch, nezvládajú taký nápor ako bežne prevádzkovaná sieť.
Keď energetici zistia, že sa sieť blíži nebezpečnému preťaženiu, časť siete odstavia, čím sa celkový odber zníži a riziko preťaženia pominie.
Z Charčenkových slov plynie, že ruské zásahy ukrajinskej prenosovej sústavy sú zo značnej časti opraviteľné: nie všetkými zásahmi Rusi triafajú transformátory a tých majú Ukrajinci v rozvodnej sieti viac než tisíc, viac než Rusi rakiet.
„V tejto chvíli je scenár pozitívny. Udržujeme vysoké tempo opráv a máme na ne dosť času. Pokiaľ ľudia budú aj šetriť elektrinou, som si istý, že vývoj bude optimistický,“ hovorí a spomína aj dôležitosť protivzdušnej obrany. Rusi sa vraj snažia zasahovať aj vedenie vysokého napätia, ale to je podľa neho náročný cieľ, navyše pomerne ľahko opraviteľný.
Svedok číslo 136
Tvárou ruských útokov proti ukrajinskej energetickej sústave je iránsky dron Šáhid-136. Špekuluje sa, že Irán, regionálna veľmoc v oblasti bezpilotných prostriedkov, poskytol Rusku know-how k vlastnej výrobe, Ukrajinci hovoria aj o tom, že na okupovanom Kryme pôsobia inštruktori z iránskych Revolučných gárd. To je zaujímavé hlavne z hľadiska otázky tlaku na Teherán.
Šáhid po perzsky znamená svedok a dron je svedkom toho, ako sa režim ajatolláhov snaží zbrojiť aj pod ťarchou sankcií a za použitia komerčne dostupných technológií. Ukrajinský server Mezha opisuje, že pomalý Šáhid-136 je poháňaný čínskym motorom, ktorý bol ešte nedávno dostupný na AliExpresse. Je to hlučná, ale lacná pohonná jednotka, ktorá viedla k trochu hanlivej prezývke Moped.
Hovorí sa o tom, že by mohol mať dosah až 2500 kilometrov, no odborníci sú skôr skeptickí, čo sa tohto čísla týka. Prakticky žiadna časť ukrajinského územia však nie je od ruských pozícií v Bielorusku, Rusku či na Ukrajine ďalej než 400 kilometrov.
Pomalý pohyb znamená, že do hĺbky ukrajinského územia to dronom trvá dlho, napríklad z Krymu do Bielej Cerkvi, ktorá už bola ich cieľom, letia tri hodiny. Hluk, ktorý vydávajú, varuje, že sa blížia. Na druhej strane lietajú v skupinách, korba nosiča v podobe nákladného auta ich bežne nesie päť a vie letieť aj nižšie, než vidia ukrajinské radary.
Problém nie je v tom, že by ich Ukrajinci nedokázali zostreliť. Väčšinou ich zlikvidujú viac než polovicu, niekedy skoro všetky. Počíta sa však každý, ktorý svoju trieštivo-trhavú hlavicu donesie do cieľa. Tá váži 50 kilogramov, čo je trikrát viac než bežný delostrelecký náboj, podľa amerického analytika Bretta Friedmana je však nálož nesená dronom v pomere k veľkosti menej efektívna.
Gamechanger?
Svet politických proklamácií je taký, že Teherán export dronov popiera a Rusko hrozí, že pokiaľ OSN začne skúmať trosky dronov, „prehodnotí“ spoluprácou s ňou. Ukrajinská realita však kladie inú otázku: môžu drony zmeniť priebeh vojny?
Iránske drony sú z princípu slabšia zbraň než riadené strely. Rusi ich používajú podľa všetkého práve preto, že sa im zásoby riadených striel tenčia: 14. októbra ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov uviedol, že Rusku zostáva 124 balistických striel Iskander z predvojnových deviatich stoviek a zásoba striel s plochou dráhou letu Kaliber, Ch-101 a Ch-555 klesla na polovicu.

Otázkou je, nakoľko sú ukrajinské odhady pôvodného počtu ruských striel presné a či Rusko dokáže nejaké rakety napriek sankciám vyrábať. Kritici pri správach o zmenšujúcom sa ruskom arzenáli namietajú, že sa to hovorí už od jari, no ruská raketová paľba až na dni spektakulárnych útokov predsa len relatívne slabne.
Americký Inštitút pre štúdium vojny si všíma to, že Rusi časťou útokov skôr terorizujú obyvateľstvo, než že by sa sústredili výhradne na rozvodnú sieť. Že by Ukrajincov zlomili paľbou na civilné ciele, sa však zatiaľ nezdá.
Ukrajinci jednak svoju poničenú infraštruktúru opravujú, ale aj vylepšujú protivzdušnú obranu. K prvému nemeckému systému IRIS-T SLM, ktorý už zrejme chráni oblasť Kyjiva, majú čoskoro pribudnúť ďalšie zbrane podobného určenia: americko-nórske komplety NASAMS či francúzske Crotale.
The remains of a surface-to-air missile employed with the IRIS-T SLM air defense system that was recently delivered to Ukraine by Germany were spotted lying on the grass in Kyiv following today's activity of Ukrainian air defenses over the capital. pic.twitter.com/LkHVGQLgea
— Status-6 (Military & Conflict News) (@Archer83Able) October 19, 2022
Ukrajina už prevádzkuje niekoľko nemeckých strojov Gepard (tu nejde o vozidlo strieľajúce riadené strely, ale o dvojitý rýchlopalný kanón), objavili sa aj záznamy zničenia iránskych dronov ručnými zbraňami.
Na mimoriadne efektívne izraelské systémy môže Ukrajina zrejme zabudnúť, Izraelčania zatiaľ hovoria iba o tom, že by jej poskytli systémy včasnej výstrahy pred dronmi.
V každom prípade platí, že Ukrajina je veľká krajina. Hoci ukrajinská obrana kľúčových miest a rozvodov elektriny bude v čase skôr silnieť než slabnúť, je prakticky nemožné chrániť ju celú plošne. Aj preto, že časť síl protivzdušnej obrany chráni ukrajinské vojská na fronte.
Podľa prezidenta Zelenského Ukrajinci už viac než dve stovky iránskych dronov zničili, ibaže odhady hovoria o tom, že Rusko ich ešte mnoho stoviek má či objednalo. Ich produkcia zjavne nie je náročná. Čakať, že Rusku dôjdu, by bola neistá stávka.
Rusi kamikadze dronmi Ukrajincov predsa len čiastočne zaskočili. Nemusí to však byť prelom: nové zbrane pôsobia prevratne, pokým si na ne protivník „zvykne“, zorganizuje lepšie obranu, preskúma ich trosky a nájde slabé miesta.
Odessa Journal opisuje, že Rusi vylepšujú iránske drony o satelitnú navigáciu GLONASS. Sú tak presnejšie než pôvodný typ, nová navigačná jednotka však niečo váži, takže nesú menej výbušniny. Otázkou je rýchlosť produkcie, rovnako ako to, či a kedy sa Ukrajinci naučia pôvodné šáhidy spoľahlivo rušiť.
Päť jednotiek mobilných generátorov pre očakávané výpadky elektriny už Ukrajine prisľúbilo Španielsko, pôjde však o techniku určenú skôr na napájanie napríklad nemocníc, nie celých miest. Krajín, ktoré prisľúbili generátory, je viac. Ukrajinu však aj tak čaká ťažká zima.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jan Wirnitzer
Deník N




























