Bude vyzerať ako ležiaci mesiačik. Čiastočné zatmenie Slnka si v utorok pozriete aj na Slovensku

V utorok 25. októbra bude zo Slovenska viditeľné čiastočné zatmenie Slnka. Dochádza k nemu, keď sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku. Slnko je vtedy zatienené Mesiacom.

„Na Slovensku bude najväčší zákryt na východnom Slovensku. V Bratislave to bude okolo 40 percent a na východe v okolí Humenného okolo 50 percent,“ hovorí astrofotograf Tomáš Slovinský.

„Slnko bude vyzerať, ako keby z neho bola vyhryznutá horná časť, čiže ako ležiaci mesiačik,“ opisuje astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

Celý úkaz bude viditeľný nad veľkým územím Európy. Najvýraznejší bude nad územím Ruska, ale aj tam bude zatmenie iba čiastočné. Mesiac prekryje maximálne 86 percent slnečného disku.

Kedy ho sledovať na Slovensku

V rozličných mestách na Slovensku platia trochu iné pozorovacie časy. Podľa Astronomického ústavu SAV však bude základný rozptyl úkazu od začiatku o 11.16 h cez maximálnu fázu o 12.25 h až po koniec zatmenia o 13.34 h. Celý úkaz tak bude trvať vyše dvoch hodín.

„Najväčšia fáza sa odohrá tesne popoludní, keď bude slnko relatívne vysoko na oblohe, takže dúfame, že aj v ohlásenej oblačnosti nájdeme nejakú dieru a budeme môcť zatmenie pozorovať. Podľa predpovede počasia to vyzerá, že najväčšiu šancu budú mať ľudia na západnom, prípadne na strednom Slovensku,“ hovorí Slovinský.

Čiastočné zatmenie sme mohli vidieť zo Slovenska aj minulý rok, no zakrytých bolo iba približne 10 percent slnečného disku. Najbližší takýto úkaz bude z nášho územia viditeľný až 29. marca 2025.

Presné časy zatmenia pre vybrané slovenské mestá. Zdroj – Peter Horálek/astro-novinky.eu

Ako sledovať zatmenie bezpečne?

Astronómovia ľudí upozorňujú, aby pri pozorovaní dodržiavali bezpečnostné pravidlá. Aj do polovice zatienené Slnko totiž dokáže trvale poškodiť zrak.

„Keď sa pozeráme do Slnka, musíme použiť špeciále okuliare na pozorovanie Slnka. Ak ich nemáme, môžeme použiť aj silnejšie zváračské sklo,“ hovorí Slovinský. „Pokiaľ človek nemá nič z toho poruke, tak by rozhodne nemal experimentovať a mal by navštíviť nejakú hvezdáreň alebo planetárium, ktoré bezpečné pozorovanie zatmenia organizujú,“ dodáva astrofotograf.

Bezpečnosť treba dodržiavať aj pri snahe zatmenie odfotiť.

„Fotenie zatmenia je relatívne jednoduché – potrebujeme objektív s dlhou ohniskovou vzdialenosťou, pričom platí, že čím väčšie priblíženie, tým lepšie. Na fotoaparát však potrebujeme špeciálny filter,“ vysvetľuje astrofotograf.

Slnko dokáže pri dlhých ohniskách vážne poškodiť fotoaparát aj ľudský zrak. Ľuďom, ktorí s nemajú s fotením Slnka skúsenosti, Slovinský opäť odporúča návštevu hvezdárne.

Slnečnú koróna nebude vidieť

Čiastočné zatmenia pre vedu veľký význam nemajú. „Ako astronóm si nedám ujsť príležitosť pozrieť sa na oblohu, no merať nebudeme nič,“ hovorí astronóm Ján Svoreň.

Pri slnečných zatmeniach vedci sledujú najmä slnečnú korónu. No tá je veľmi slabá – jej jasnosť je zhruba miliónkrát slabšia ako Slnko. „Na jej prekrytie preto stačí aj percento svietiaceho povrchu hviezdy,“ vysvetľuje Svoreň.

Vedci slnečnú korónu na Lomnickom štíte napriek tomu skúmajú. Umožňuje im to koronograf, prístroj, ktorý zatmenie Slnka simuluje. Vedieť, čo sa deje na najvrchnejšej vrstve nad slnečným povrchom, je pre nás dôležité, keďže sa cez ňu na Zem prenášajú všetky aktivity zo Slnka. Napríklad slnečné erupcie, ktoré môžu na Zemi spôsobiť veľké výpadky elektriny.

Vznik zatmení je náhoda

Úplné zatmenia sú pritom oproti tým čiastočným raritou. K územiu Slovenska bolo takéto zatmenie najbližšie v roku 1999, keď za takzvanou fázou totality stačilo vycestovať do Maďarska.

„Vznik úplných zatmení je dôsledkom šťastnej zhody kozmických okolností,“ vysvetlil v minulosti pre Denník N vedec Július Koza z Astronomického ústavu SAV. „Mesiac je toľkokrát menší než Slnko, koľkokrát je k Zemi bližšie než Slnko. Majú preto približne rovnaký uhlový priemer a zo Zeme vyzerajú napohľad rovnako veľké,“ dodal Koza.

Úplné zatmenia sú zriedkavé, keďže Mesiac obieha Zem po dráhe, ktorá je mierne sklonená k rovine zemskej dráhy. Slnečný disk na dennej oblohe teda často minie. To, že tieň Mesiaca má na povrchu Zeme priemer len niekoľko sto kilometrov, zase spôsobuje, že vzácna je aj oblasť, z ktorej sa úplné zatmenie dá sledovať.

Nasledujúce zatmenia

Podľa odborníkov nás však v najbližších rokoch čaká zaujímavá séria zatmení. „Do roku 2030 sa dočkáme ešte piatich ďalších čiastočných zatmení, pričom najbližšie uvidíme zatmenie Slnka z Česka a Slovenska už 29. marca 2025. Bude opäť čiastočné, s maximálnym zakrytím asi 22 percent na severozápade Čiech,“ píše v tlačovej správe český astrofotograf Petr Horálek.

Najvýraznejšie zatmenie Slnka bude v auguste 2026. V rámci tohto úkazu bude zóna totality prechádzať Španielskom. „Ak ste nadšencom, dá sa tam relatívne ľahko vycestovať. Aj zo Slovenska bude úkaz viditeľný ako čiastočné, no veľmi výrazné zatmenie,“ hovorí Slovinský.

Dodáva, že pokiaľ chce človek zatmenia skúmať alebo fotiť, musí za nimi cestovať. Bez toho je len veľmi malá pravdepodobnosť, že za svoj život uvidí na jednom mieste viac ako jedno. V rovnakej oblasti sa totiž úplné zatmenie vyskytne v priemere približne raz za 120 rokov.

„Častejšie vidieť zatmenia Mesiaca, pretože tie prebiehajú na väčšej ploche. Fáza totality je pri úplnom zatmení Slnka veľmi úzka, zatiaľ čo pri Mesiaci ide približne o polovicu zemského povrchu, takže ho vidíme častejšie a z rôznych krajín,“ hovorí. Najbližšie úplné zatmenie Mesiaca bude zo Slovenska viditeľné v roku 2025.

Mytologické predstavy o zatmení

Tomu, prečo zatmenie vzniká, dnes vďaka vede rozumieme, no v minulosti ľudí „zmiznutie Slnka“ pravidelne desilo. Niektoré kmene odrezané od civilizácie, napríklad v Amazónii, ho považujú za hrozbu stále. „Sú udivení a boja sa. Je to niečo jedinečné. Súvisí to aj s tým, že zatmenie vidia tak raz za život,“ povedal v minulosti pre Denník N historik Stanislav Šišulák zo Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.

„Snažili sa robiť hluk, aby odohnali stvorenie, ktoré zakrylo Slnko. Ďalší zase vystreľovali šípy k oblohe, aby Slnko znovu zapálili. Iný kmeň sľuboval svojim bohom, že sa polepší a že bude viac pracovať, takže vyšiel na pole a pobehoval tam s nástrojmi,“ opísal rôzne spôsoby, ako sa ľudia s nevysvetliteľným javom vyrovnávali.

Mytologické predstavy sa podľa Šišuláka dajú rozdeliť na štyri kategórie. Niektorí ľudia verili, že nebeská bytosť sa snaží Slnko zničiť (napríklad starí Číňania). Ďalší, že Slnko bojuje so svojím milencom (alebo milenkou) Mesiacom, prípadne sa obaja skryli, pretože sa išli milovať. „Ďalšia predstava bola, že slnečný boh sa nahneval, ochorel alebo zosmutnel,“ povedal Šišulák.

Podľa neho prvýkrát vedeli dokázateľne predpovedať zatmenie Slnka starovekí Babylončania. „No oni vedeli len o 18-ročnej perióde. To však na výpočet nestačí, pretože zatmenia Slnka nastávajú po tých osemnástich rokoch vždy na inom mieste zemegule,“ hovorí. Zatmenie tak vedeli predpovedať, no nie nad svojím územím.