Denník N

Nová jadrová éra

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Otázkou je, či dnes stojíme na pokraji novej éry rozširovania jadrových arzenálov, ich významnejšej úlohy v geopolitike a úsilia viacerých krajín o ich získanie.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Jadrové zbrane sú súčasťou medzinárodných vzťahov od augusta 1945, keď Spojené štáty zhodili dve z nich na Japonsko, aby urýchlili koniec druhej svetovej vojny. Odvtedy sa žiadne nepoužili a pravdepodobne pomohli udržať studenú vojnu tým, že si vynútili určitú opatrnosť na oboch stranách konfrontácie medzi USA a Sovietskym zväzom. Navyše rokovania o kontrole zbrojenia obmedzili jadrový arzenál oboch krajín a aspoň spomalili šírenie jadrových zbraní. Dodnes disponuje týmito zbraňami iba sedem ďalších krajín – Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, Izrael, India, Pakistan a Severná Kórea.

Nová éra?

Otázkou je, či dnes stojíme na pokraji novej éry rozširovania jadrových arzenálov, ich významnejšej úlohy v geopolitike a úsilia viacerých krajín o ich získanie. K nebezpečenstvu sa pridáva pocit, že tabu ich vlastníctva či dokonca použitia sa vytráca v dôsledku plynutia času a existencie novej generácie takzvaných taktických jadrových zbraní, ktoré prinášajú menej katastrofické výsledky, a preto sa môžu zdať použiteľnejšie.

Ruská vojna proti Ukrajine spôsobila, že príchod tejto novej éry je pravdepodobnejší hneď v niekoľkých smeroch. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 Ukrajina výmenou za bezpečnostné záruky odovzdala jadrové zbrane, ktoré zostali na jej území. Odvtedy ju Rusko dvakrát napadlo, čo je výsledok, ktorý by mohol ostatných presvedčiť, že vzdanie sa jadrových zbraní znižuje bezpečnosť krajiny.

Potom, po druhej ruskej invázii začiatkom tohto roka, USA vylúčili priamu vojenskú účasť v mene Ukrajiny pre obavy, že vyslanie jednotiek alebo zriadenie bezletovej zóny by mohlo viesť k jadrovej tretej svetovej vojne. Čína a iné krajiny by to mohli považovať za dôkaz, že vlastníctvo značného jadrového arzenálu môže USA odradiť alebo ich aspoň prinútiť konať zdržanlivejšie. Na pozadí významných neúspechov na bojisku ruský prezident Vladimir Putin nedávno pohrozil použitím jadrových zbraní na Ukrajine alebo v jej blízkosti v snahe zastrašiť Ukrajincov a prinútiť európske vlády a USA, aby prehodnotili svoju podporu Kyjeva.

Nech sa mu to nevyplatí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie