Autor je prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory
Po teroristickom útoku v Bratislave sa viacerí slovenskí politici, vyrovnávajúc sa so svojím zlým svedomím, ozvali, že aj v Nórsku, kde má LBGTI+ komunita už dávno priznané svoje práva, takisto zabíjal teror nevinných ľudí. Napohľad rovnaký teroristický útok v napohľad rovnako malých európskych krajinách použili ako zámienku na odmietnutie zlepšenia práv a bezpečnosti ľudí z tejto komunity.
Napriek krviprelievaniu, ktoré nemá v slovenských dejinách obdobu a ktoré otriaslo celou spoločnosťou, si dve tretiny slovenských poslancov, ministri ani mnohí iní neuvedomujú vážnosť situácie, nepohli sa ani o milimeter. Je načase poslať ich z politiky a verejného priestoru preč.
Útok sa nestal v rovnakej spoločenskej situácii
Nórsko má prijatú legislatívu ochrany práv inak orientovaných ľudí dávno a na rozdiel od Slovenska má registrované partnerstvo (1993) a manželstvo bez ohľadu na pohlavie (2009) – teda diskriminačnú legislatívu zrušenú takmer 30 rokov. Tak dlho, ako existuje Slovenská republika, ktorá pre zrovnoprávnenie vlastných občanov druhej kategórie neurobila nič. Nebyť tlaku pred vstupom do Únie a po ňom, krajina by možno dodnes bola v stave z roku 1989.
Slovensko a slovenskí politici týchto 30 rokov namiesto budovania prosperity štátu, kde sa dôstojnosť a blahobyt doprajú všetkým občanom, premárnili strašením: menšinami (najprv etnickými Maďarmi či Rómami, neskôr dúhovými), rozvratom tradičnej rodiny (rozvodovosť na Slovensku je vyššia, naopak, pôrodnosť je nižšia ako v Nórsku), utečencami a západným liberalizmom. Vybudovali tak nie blahobyt, ale strach a nenávisť.
Teroristický útok nespáchal rovnaký vrah
Pri výhovorkách, ktorých cieľom je potvrdiť svojim zadubeným voličom, že celý svet vyzerá tak, ako o ňom spoločne snívajú na sociálnych sieťach a konšpiračných weboch, mnohí slovenskí politici tvrdia, že nejaký šialenec sa vždy nájde. Vrah je vrah, mohol zabiť kohokoľvek.
Nórsky 42-ročný terorista pôvodom z Iránu, zmanipulovaný náboženskými fanatikmi z Blízkeho východu, skončil pod núteným psychiatrickým dohľadom. Bol tak mimo, že v snahe zabíjať LGBTI+ ľudí zastrelil dvoch náhodných ľudí (60- a 54-ročného), ktorí sedeli na terase bežného podniku na rohu ulice. V gejbare potom našťastie nezabil, ale zranil mnoho ľudí, lebo strieľal hlava-nehlava dnu cez okná. Spacifikovali ho civilisti napriek tomu, že bol ozbrojený.
Terorista z Bratislavy mal 19 rokov, slovenský etnický pôvod, nechýbalo mu vzdelanie, intelekt ani rodinné zázemie. Nenávisť voči LGBTI+ ľuďom, ale aj voči celému spoločenskému systému si vytvoril sám, a to nie následkom slaboduchého poblúznenia, ale práve naopak, za základe vzorov uvažovania a správania – nie len zo zahraničia, ale rovnako z jeho vlastného prostredia doma na Slovensku.
Postupoval cieľavedome, chladnokrvne a podľa plánu. Nórsky duševne narušený útočník nevyrastal v prostredí západnej demokracie, slovenského vraha však devätnásť rokov formovali štandardy slovenskej spoločnosti, v rámci ktorej je bežná diskriminácia a útoky na LGBTI+ ľudí či spochybňovanie demokratického zriadenia, ktorému vraj vládne západná židovská klika.
Reakcia politikov a predstaviteľov štátu
Reakcia nórskych a slovenských politikov bola, paradoxne, úplne rovnaká – po terore sa nič nemení. Paradoxne preto, lebo v Nórsku útok neohrozil stav demokracie, spoločenského poriadku ani rovnoprávnosť všetkých občanov bez rozdielu, čo potvrdilo celé tunajšie politické spektrum. Na Slovensku zase väčšina poslancov, ministri a politické špičky oznámili občanom to isté – napriek vraždám nie sú dôvody na zmeny, všetko je v poriadku a chýbajúca rovnoprávnosť veľkých skupín slovenských občanov bude aj ďalej štandardom.
Našťastie rovnako Slovensko, ako aj Nórsko sú súčasťou európskych demokratických zriadení, kde rozhodujúce a posledné slovo má volič. Nielen na demonštráciách a pochodoch, ale aj raz za dlhý čas pri voľbách, zhodou okolností práve teraz, o niekoľko dní. Treba si uvedomiť, že aj komunálna či krajská politika a moc dokážu ovplyvniť spoločenský systém. Stranám záleží aj na týchto voľbách a pomeroch. Slovenské politické strany a ich predstavitelia po teroristickom útoku jasne prehovorili – SaS, Progresívne Slovensko a viac-menej aj Hlas – volič teda nemusí pochybovať o ich postojoch.
Všetci ostatní, ktorí sa vyhovárajú na svoj konzervativizmus, národné cítenie, náboženské presvedčenie, ohrozenie tradičných rodín, očividne nechcú budovať moderný typ západnej demokracie, ktorá stojí na rovnosti všetkých občanov. Vo vrcholovej politike, ale ani na tej v obciach, mestách či krajoch. Treba ich odvoliť preč – už v týchto voľbách –, kandidátov na primátorov, starostov a poslancov za Smer, OĽaNO, Sme rodina, Republiku a všetkých iných abrakadabra strán, ktoré chcú aj z lokálnej politiky ťahať Slovensko do zdeformovaných demokracií východného typu.
Treba si uvedomiť, že práve ich postoj k LGBTI+ ukazuje nielen stratu ľudskosti, ich svetonázorový kompas a demokratické štandardy, ale aj presvedčenie o vlastnej nadradenosti a práve moralizovať o životoch iných namiesto snahy o prosperitu Slovenska a jeho orientáciu na Západ. Ukazuje, ako ďaleko sú od normálneho európskeho zmýšľania, a ťahajú tam aj davy svojich voličov.
Ich činy a ovplyvňovanie spoločnosti priamo bránia rozvoju Slovenska, ekonomickému aj sociálnemu – od turistického ruchu po investície, vedú k odlivu mladých talentovaných ľudí – vašich detí – ktoré odchádzajú nielen zo Slovenska do zahraničia, ale utekajú aj z dedín a miest, z vidieka – lebo majú rovnako ako Nóri, Rakúšania či Francúzi túžbu a nárok na plnohodnotný život, rovnaké ľudské práva, ktoré im slovenskí politici upierajú.
Treba im ukázať, že pre voliča je v otázkach demokracie a smerovania spoločnosti podstatné, či je ich politika ľudská, rovnoprávna a úprimná, než či sú politici pravicoví alebo konzervatívni. Viete o ich postojoch teraz už všetko, nedajte im v týchto komunálnych a krajských voľbách ani jeden váš hlas.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ján Zima

































