Denník N

Sudkyňa Babjaková: Mám dôchodok 1500 eur, sudcovia na zvyšovanie nie sú odkázaní

Ľudmila Babjaková (1950) ukončila v roku 1973 bratislavské právo na Univerzite Komenského. Začínala ako podniková právnička v Československých dráhach vo Zvolene. Od roku 1975 bola justičnou čakateľkou na súde v Banskej Bystrici a od roku 1976 sa stala sudkyňou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Po piatich rokoch prešla na banskobystrický krajský súd, kde bola až do roku 2000. Vtedy prešla na Krajský súd v Košiciach. V roku 2012 odišla do dôchodku. Jej manželom je bývalý ústavný sudca Juraj Babjak. foto N - Tomáš Benedikovič
Ľudmila Babjaková (1950) ukončila v roku 1973 bratislavské právo na Univerzite Komenského. Začínala ako podniková právnička v Československých dráhach vo Zvolene. Od roku 1975 bola justičnou čakateľkou na súde v Banskej Bystrici a od roku 1976 sa stala sudkyňou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Po piatich rokoch prešla na banskobystrický krajský súd, kde bola až do roku 2000. Vtedy prešla na Krajský súd v Košiciach. V roku 2012 odišla do dôchodku. Jej manželom je bývalý ústavný sudca Juraj Babjak. foto N – Tomáš Benedikovič

Potrebujú sudcovia na dôchodok príplatok? Skúsená sudkyňa hovorí, že na takéto zvýšenie odkázaní nie sú. Ak chcú súdy zrýchliť svoje rozhodovanie, tak treba napríklad pridať slabo zaplateným vyšším súdnym úradníkom.

Tak, ako sú emeritní biskupi, by mali byť aj emeritní sudcovia, hovorí Ľudmila Babjaková (65), ktorá bola jednou z prvých sudkýň kritizujúcich pomery v čase harabinizácie justície. Zakladala iniciatívu Za otvorenú justíciu. Dnes už dianie v súdnictve sleduje ako pozorovateľ. Je na dôchodku.

Na dôchodku ste tri a pol roka. Nechýbajú vám spisy a pojednávania?

Nie. Jednoducho sa to vo mne zlomilo, že už treba odísť, a ani raz som nebanovala.

Dianie v justícii však sledujete.

To áno, ale už vyslovene len ako pozorovateľ. Asi rok som bola ešte aktívna, potom som si povedala: Dosť. Košická situácia je totiž dosť špecifická.

V čom?

Pokiaľ ide o justíciu, tak Košice sú ako taký štát v štáte. Predseda krajského súdu Imrich Volkai tam panuje vyše 20 rokov a aj Združenie sudcov Slovenska tam má vlastne už jedinú svoju aktívnu základňu. Ja som bola pre nich neprijateľná už len tým, že som prišla z Banskej Bystrice. Medzi oboma mestami je totiž veľká rivalita, ktorá súvisí aj s tým, že po revolúcii zakladali stavovskú organizáciu v Košiciach aj v Bystrici. Požiadavka však bola len na jednu organizáciu. A jej sídlo vzniklo v Banskej Bystrici, čo Košičania nikdy nezabudli. Ani som netušila, že až taká nenávisť tam preto vznikla.

V lete ste oslávili 65 rokov, čo znamená, že by vás mal prezident odvolať z funkcie sudcu. Ako sudca prežíva toto obdobie?

Táto téma sa rieši dosť nešťastne, pretože sa vôbec nerozlišuje medzi tým, čo je výkon funkcie sudcu a čo je status sudcu. Tak, ako je emeritný biskup, by mohol byť aj emeritný sudca.

Prečo?

Takto sa to vnímalo, už keď sa zavádzali doživotní sudcovia. Hoci ústava to nemá celkom dotiahnuté, hovorí, že sudcovia sú menovaní do funkcie bez časového obmedzenia. Tiež však dôsledne nerozlišuje medzi funkciou a výkonom funkcie.

Témou sa to stalo po tom, ako sa na súd chcela vrátiť z dôchodku vyše 70-ročná sudkyňa Helena Kožíková. Zákon jej to umožňoval, no zistilo sa, že mnohí starí sudcovia majú prerušený výkon funkcie, ale stále ich nikto neodvolal.

Áno, popri možnosti vzdať sa funkcie sudcu je tu pri odchode do dôchodku aj možnosť prerušenia výkonu funkcie sudcu. Prvoplánovo to bolo možno nastavené pre prípadné znovuujatie sa funkcie, ak by to bolo nutné. Prax sa však vyvinula tak, že výkon si prerušilo viac ako sto sudcov a z nich sa vrátilo na súd asi desať. Sama za seba poviem, že je to dosť problematické. Reálne je to ešte hneď po prerušení výkonu funkcie, ale po roku sa vrátiť do talára, to už jednoducho nejde. Sudca za ten čas totiž stratí kontakt a nemá na to, aby už všetko zvládal.

Malo by sa teda zabrániť sudcom, aby sa z dôchodku vracali na súdy?

Sudcu s prerušeným výkonom funkcie vedie ten súd, na ktorom naposledy pôsobil. Znovu sa ujať výkonu funkcie môže len na návrh predsedu súdu a so súhlasom sudcovskej rady, a to len na určitý čas. Ak chce ísť na iný súd, musí ho tam preložiť Súdna rada. A to bol ten nešťastný prípad sudkyne Kožíkovej, ktorú Súdna rada na jednom zasadnutí preložila na výkon funkcie na iný súd a na ďalšom zasadnutí ju predložila prezidentovi na odvolanie z funkcie. Z toho vyplýva, že samotní sudcovia, či už cez predsedov súdov, sudcovské rady až po Súdnu radu, si mali a majú možnosť ustriehnuť, aby sa sudca s prerušeným výkonom po dovŕšení 65 rokov nemohol znovu ujať výkonu funkcie sudcu. V tomto zlyhali, tak sa nečudujme, že to zobral do rúk niekto iný.

Kto? Prezident?

Áno, lebo v konečnom dôsledku je to on, kto odvoláva sudcov z funkcie.

Prezident navrhuje zmenu ústavy, aby sudca prišiel o funkciu, keď dovŕši určitý vek. Je to dobré riešenie?

Áno, ale nech sa to vzťahuje na ukončenie výkonu funkcie sudcu. Aby každému sudcovi, ktorý sa funkcie ako takej pri odchode do dôchodku nevzdal, ostal status sudcu doživotne. Sudcovia s prerušeným výkonom funkcie na dôchodku by mohli vypomôcť v disciplinárnych senátoch, revíznych komisiách, vo výberových komisiách, môžu prednášať v Justičnej akadémii. Viete, sudcovské povolanie nie je len povolaním, ale poslaním. Poznám množstvo sudcov, ktorí podľa toho aj  žili a aj v súkromí a na verejnosti sa správali tak, aby zachovávali dôstojnosť tejto funkcie. Aj preto je ten spôsob odvolávania dosť dehonestujúci.

V čom?

Už len to, že vám kuriér doručí poštou rozhodnutie prezidenta o tom, že už nie ste sudcom. Jednoducho vyzleč talár zo dňa na deň. Aspoň tak sa to realizovalo doposiaľ. Problém je však aj v tom, že odvolanie pre vek je postavené na rovnakú úroveň ako odvolávanie sudcu, ktorý spácha trestný čin nezlučiteľný s povolaním sudcu.

A čo tá veková hranica – 67 rokov pre sudcov nižších súdov a 70 rokov pre Najvyšší súd?

To je individuálne. Myslím si však, že nebude problém sa dohodnúť na nejakej hranici.

Okrem toho, že sudcovi na dôchodku by ostal status, má aj nejakú inú, peňažnú výhodu?

Nie. Je to len čisto o úcte k tomu povolaniu a pocite: Celý život som bol sudcom, tak nech ako sudca aj zomriem. Viem si predstaviť, že tých staručkých sudcov, možno aj vyše 80-ročných, ktorí nemali a nemajú záujem znovu sa ujať funkcie, sa to odvolanie veľmi dotkne. Ja sama som napokon uvažovala o tom, že či sa časom radšej nevzdám funkcie, ako byť odvolaná.

Ak sa bavíme o sudcoch na dôchodku, Smer im chcel zvýšiť príplatky o 170 eur. Potrebujete vy ako dôchodkyňa peniaze navyše?

Za seba môžem povedať, že spolu s príplatkom mám mesačne zhruba 1500 eur. Je to slušný dôchodok. Sudcovia nie sú odkázaní na takéto zvýšenie. Určite to nie je nutnosť, riešiť práve dôchodky sudcov.

Čo za tým zvyšovaním, ktoré napokon z návrhu stiahli, mohlo byť?

Neviem. Bolo to v novele zákona o prokurátoroch, ktorú pripravili na generálnej prokuratúre. Až pri pripomienkovaní sa prišlo na to, že vlastne na sudcov sa zabudlo. A pritom doposiaľ to bolo vždy tak, že prokurátori, pokiaľ išlo o benefity stanovené zákonom, sa vždy doťahovali na sudcov. Je však zaujímavé, že nikto nekritizoval, že to chceli prokurátori pre seba. Každý videl len sudcov. To je aj odpoveď na to, aká je verejná mienka o sudcoch.

Vyššie dôchodky neprešli, ale, naopak, odmeny na súdy sa vrátili. Vy to kritizujete. Prečo?

Je to problém hlavne pre to, že sudcovia sú nezávislí. A ich nezávislosť by mala byť chránená aj tým, že si ich nikto nemôže kupovať či podplácať, alebo ovplyvňovať tým, že im dáva odmeny. A nejde pritom len o rozhodovanie, ale aj o takú poslušnosť. Či bude, alebo nebude sudca kritický. Sú to veci, ktoré neboli dobre vnímané v minulosti. Nerobilo to dobrú krv na súdoch a myslím si, že sudcovia by sa bez odmien zaobišli. Veď dostávajú trináste, štrnáste platy a zvýšili sa im teraz aj funkčné príplatky.

V parlamente prešiel aj ďalší týždeň rehabilitácie pre sudcov. Spolu s dovolenkou a ďalšou rehabilitáciou tak majú sedem týždňov voľna. Potrebujú ho?

Aj policajti, aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, hoci len telefonistka, má dva týždne rehabilitácie. Keď sa v minulosti zavádzal jeden týždeň rehabilitácie pre sudcov, tak sa povedalo, že zatiaľ. To zatiaľ trvá už dvadsať rokov. Práca sudcu je vnímaná tak, že robí, len keď má otvorený spis. Ono to tak však nie je.

Bratislava, 25.11. 2015. Sudkyňa Ľudmila Babjaková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako to je?

Ak má sudca nejaký prípad, tak ho stále rieši v hlave. Napríklad aj na tej rehabilitácii, keď leží na masážnom stole. Vždy som hovorievala kolegovi, ktorý zvykol hneď po pojednávaní písať rozsudok, že to nemôže, veď sa mu to musí celé rozležať. Ak má predsa vyargumentovať všetky právne dôvody, tak musí nad tým riadne rozmýšľať. Hovorievala som preto, že aj keď doma miešam zápražku do polievky a napadne mi nejaká právna veta, tak si ju bokom zapíšem. Stále teda žijem s tým prípadom.

Faktom však je, že cez letné prázdniny sa takmer vôbec nepojednáva a v decembri tiež nie. Ak to spočítame, tak to vychádza, že na súdoch sa rozhoduje len deväť z dvanástich mesiacov. Nie sú potom prieťahy v konaniach dôsledkom práve toho voľna?

Ale to je nesprávny pohľad zvonka. Ak sa nepojednáva, to neznamená, že sudca nerobí. Je aj veľa neverejných zasadnutí, na ktorých sa rozhoduje. A sudca sa musí aj vzdelávať, študovať judikatúru a odbornú literatúru. Mnohí to robia cez dovolenky.

Spomenuli ste, že súdy sú zahltené spotrebiteľskými spormi. Je to tým, že naozaj chýbajú sudcovia, alebo je to aj zlou organizáciou práce?

Aj aj. Právna úprava, ktorá riešila túto problematiku, meškala a aj tá, čo sa prijala, vlastne neodbremenila súdy. Stále však hovorím, že sudcov nie je málo. Stačilo by posilniť vyšších súdnych úradníkov a celkovo podporný aparát na súdoch. Dôležité je, aby sa dodržiavalo striktne to, že majú aj rozhodovaciu právomoc. Oni už teraz robia kusisko sudcovskej práce. Problémom je, že nie sú dostatočne ohodnotení.

Nemalo by teda radšej im ísť tých 170 eur navyše?

To by pomohlo určite viac.

Čiže až sto nových sudcov, ako žiada Súdna rada, súdy nepotrebujú?

Nie. Sú súdy, kde nových sudcov treba – sú to najmä okresné súdy v sídle kraja ale mnohým stačí posilniť tých vyšších súdnych úradníkov. V každom prípade by mala vzniknúť nejaká podrobná analýza zaťaženosti súdov, skladby vecí a podľa toho rozhodovať o prideľovaní nových sudcov.

Súdna rada vychádzala zo svojej analýzy. Zistila, že za štyri roky pribudlo na súdoch o tretinu viac sporov.

Ak sa robí analýza s tým, že viem dopredu, čo chcem, aby mi ukázala, teda že treba navýšiť počet sudcov, tak je to otázne. Súdna rada pri súčasnom nastavení nemá na to, aby stíhala robiť hĺbkové analýzy. Byť členom Súdnej rady je vlastne, okrem predsedu, čestná neplatená funkcia. Každý ju robí popri svojej robote.

Tie čísla o väčšom počte vecí sú však nespochybniteľné.

Väčšina tých sporov sú spotrebiteľské a exekučné veci. Je ich veľa na počet, ale právne problémy sa opakujú, takže aj výkony sa na nich urobia na počet. Povedať však, že sudcovia robia mesačne 40 vecí? No nerobia, lebo časť z nich vybavia vyšší súdni úradníci.

Prečo sa ani po odchode Štefana Harabina z čela Najvyššieho súdu nezvyšuje dôvera justície?

Dôvera sa ľahko stráca a ťažko získava. Samotná zmena na tých najvyšších postoch nie je schopná preklopiť ten jazýček na váhach dôvery. Tie problémy sa totiž stále vyplavujú a najhoršie je, že sa preklenuli do rozhodovacej činnosti.

Zdá sa, že Harabin tak blízko pádu ešte nikdy nebol. Ako sa pozeráte na tento vývoj ako členka Súdnej rady, ktorá si od neho vytrpela množstvo útokov?

Harabina neriešim. Užila som si od neho dosť, ale pre mňa boli viac sklamaním tí, čo čušali. Od neho som vedela, čo môžem čakať. Nebola som však pripravená na tie odmietavé pohľady tých, ktorí mlčali a takto ho vlastne podporovali.

Myslíte si, že ustojí aj tieto disciplinárne návrhy?

Neviem. Sama som zvedavá, ako to dopadne, ale podľa mňa bude ešte okolo toho dosť hluku.

Ako sledujete, že veci, ktoré nešli na Súdnej rade za Harabina, začali zrazu prechádzať po jeho odchode, hoci členovia ostali tí istí?

S nechuťou. Sú tam ľudia, ktorí otočili. Prečo? To je na ich svedomí. Práve preto hovorím, že nastala len zmena formy.

Ste manželkou sudcu Juraja Babjaka, ktorému Súdna rada nedávno, aj spolu so sudkyňou Zuzanou Ďurišovou, zakázala, aby radili prezidentovi pri výbere ústavných sudcov. Prekvapilo vás toto rozhodnutie?

Nie, pretože som asi trošku viac zorientovaná ako iní.

Budúci týždeň bude parlament voliť kandidátov na ústavných sudcov. Čo si myslíte o nominácii členov Smeru Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku?

U nás je základný problém týchto nominácií, že vôbec neprechádzajú širšou diskusiou. Okrem toho, že sa tí ľudia odprezentujú v parlamente, dohromady veľa nevieme. Prečo by sa verejnosť nemohla o nich dozvedieť viac? Vždy tieto voľby prebehnú narýchlo a naplnením formálnych predpokladov. Veď každý, kto skončí vysokú školu a pôsobí 15 rokov ako právnik, nemôže byť vhodný na ústavného sudcu.

Je to o rozdávaní trafík?

Aj tak by sa to možno dalo nazvať. Ale skôr je to o zaistení si na tom súde ľudí, ktorí majú rovnaký pohľad na veci.

Čo by mali urobiť sudcovia, aby si vylepšili meno na verejnosti?

Ťažko im povedať, že urobte to, čo my, tá malá skupina ľudí v ZOJ: pomenúvajte problémy.

Prečo sa tomu stále tak bránia?

To sa musíte spýtať ich, ak vám odpovedia. Všetci nám v minulosti vyčítali, že sme vyšli s tými problémami navonok a pomenovali ich. Dovtedy bol vraj pokoj. Podľa mnohých sme teda my boli na vine, že sa to prevalilo a že dôveryhodnosť justície začala byť taká nízka. Ale ak sudcovia nechcú komunikovať navonok, tak nech to robia aspoň dovnútra. Nech upozorňujú na problémy a žiadajú ich riešenia.

Čo trápi sudcov najviac?

Sudcovia sú naozaj zavalení prácou a nemajú podmienky na to, aby ju robili v pohode. Je to práca, ktorá si vyžaduje naozaj veľké nasadenie, ak ju chce človek robiť poctivo. Ale sudcovia sa musia domáhať, aby sa problémy riešili.

Dá sa odhadnúť, koľko sudcov je tých, ktorí robia svoju prácu poctivo?

Dovolím si povedať, že je to väčšina, aj tri štvrtiny. No, žiaľ, viete, ako sa hovorí: Jedna kvapka oleja znehodnotí sud čistej vody.

Slovensko

Teraz najčítanejšie