Nový britský líder Rishi Sunak ohlasuje koniec brexitizmu

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Chaotický nástup Rishiho Sunaka na post britského premiéra signalizuje koniec – nie brexitu, ale brexitizmu, teda ideológie bludov o schopnosti Británie fungovať osamote, ktorá vyvrcholila svetobornou fraškou krátkodobej vlády Liz Trussovej.

Trussonomika doviedla logiku brexitizmu do absurdného extrému s predvídateľnými následkami. Za posledných osem rokov vlády Konzervatívnej strany Británia zostúpila od pragmatického euroskepticizmu Davida Camerona cez stredne mäkký brexit, ktorý navrhla Theresa Mayová, a cez tvrdý brexit Borisa Johnsona až k fantazijnému brexitu Liz Trussovej. Aj brexitová revolúcia sa držala známeho vzorca revolúcií, akurát s tou výnimkou, že zatiaľ čo „revolúcia požierajúca svoje deti“ tradične pokračovala radikalizáciou smerom k ľavici (od girondistov k jakobínom vo Francúzskej revolúcii, od menševikov k boľševikom v Ruskej revolúcii), tu to bola radikalizácia smerom k pravici.

Dobehla ich realita

„Nastavili sme víziu ekonomiky s nízkymi daňami a vysokým rastom, ktorá by využila slobody vyplývajúce z brexitu,“ uviedla Trussová vo svojom rezignačnom vyhlásení. Bola to klamná predstava: znížime dane, zoškrtáme regulácie, motivujeme bohatých a Británia sa nejakým zázrakom vráti k veľkolepej dynamike 19. storočia. Zvyšok sveta by tomu mal veriť, pretože my tomu veríme. Cesta, ktorá sa začala sloganom „prevezmime späť kontrolu“, sa skončila tou najpozoruhodnejšou stratou kontroly.

Brexiterov dobehla realita a britská verejnosť začína dobiehať realitu. Ak by boli zajtra voľby a ľudia by volili tak, ako v súčasnosti hovoria anketárom, konzervatívcov by prakticky vyhladili. Ešte príznačnejšie je, že zvyšková viera v brexit medzi tými, ktorí zaň hlasovali a ktorá prežívala mnoho rokov, zdá sa, vyprchala. V nedávnom prieskume YouGov len 34 percent opýtaných uviedlo, že Británia mala právo odísť z EÚ, zatiaľ čo 54 percent uviedlo, že šlo o nesprávne rozhodnutie.

Prichádza realista

Samozrejme, nie všetky ekonomické problémy Británie sú spôsobené brexitom. Už pred hlasovaním v roku 2016 mala krajina chronický problém s produktivitou, nadmernou závislosťou od finančného sektora a veľkým deficitom odbornej prípravy a zručností. Ale s tým, ako mizne pandemický efekt covidu, oveľa lepšie vidieť efekt brexitu. Pokiaľ ide o mnohé ukazovatele, ako sú obchodné investície a oživenie obchodu po covide, ekonomika Spojeného kráľovstva si počínala horšie ako ktorákoľvek iná z krajín G7. Počet malých spoločností, ktoré mali vzťahy s európskym kontinentom, klesol približne o tretinu. Podľa oficiálnych prognóz krajina v dôsledku brexitu stratí približne štyri percentá svojho HDP. Ratingové agentúry Moody’s a S&P znížili ekonomický výhľad Spojeného kráľovstva zo „stabilného“ na „negatívny“. Áno, to je brexit, hlupák.

Sunak je všetko, len nie presvedčený Európan. Os jeho sveta je Silicon Valley – Londýn – Bombaj, nie Londýn – Paríž – Berlín. V roku 2016 bol silným brexiterom, ale ak niekedy zdieľal niektoré z bludov brexitizmu, určite sa ich už vzdal. Ako tento rok v lete ukázal v kampani na predsedu Konzervatívnej strany, kde nakoniec prehral s Trussovou, je realista a na prvé miesto kladie upratané verejné financie a dôveryhodnosť trhu – rovnako ako Margaret Thatcherová. A realizmus si vyžaduje, aby ste v mimoriadne náročných ekonomických podmienkach museli znižovať prekážky pri obchodovaní na vašom najväčšom trhu, ktorým je EÚ, nie ich ďalej zvyšovať.

Dva testy

Sunaka čakajú hneď na začiatku dva testy. Jeden je dobre známy severoírsky protokol. Nejde len o to, že je to zložitá otázka, ale aj o to, že patová situácia v Severnom Írsku blokuje aj postup v iných oblastiach, ako je napríklad opätovné začlenenie Británie do programu Horizont pre vedeckú spoluprácu. Druhý test bol menej známy. Počas vlády Theresy Mayovej zostali všetky existujúce nariadenia EÚ v britskom práve zachované, pokiaľ niektoré neboli výslovne nahradené novými vnútroštátnymi predpismi. Za vlády Trussovej fantázie bol predstavený návrh zákona, ktorý do konca roku 2023 zruší všetky existujúce nariadenia s rodokmeňom EÚ. Ministerstvá tak musia buď rozhodnúť o výnimke pre to-ktoré z viac ako 2 400 nariadení, alebo ich individuálne nahradiť novými vnútroštátnymi pravidlami. Ak to Sunak myslí so sústredením sa na to, čo je pre britskú ekonomiku skutočne dôležité, vážne, tento bláznivý nápad opustí a začne odznova.

Akokoľvek ekonomicky zdatný a realistický môže Sunak byť, bude vládnuť s chronicky rozdelenou stranou za chrbtom. Ideológovia brexitizmu sú stále pri sile. V mene jednoty strany bude premiér zrejme musieť niektorých z nich prizvať do svojho kabinetu. Ak by britská demokracia fungovala ako väčšina ostatných veľkých západných demokracií, v krajine by sa teraz konali voľby alebo konštruktívne hlasovanie o nedôvere, čím by sa k moci dostali iné strany. Ale v Británii to tak nie je. Toryovia majú v parlamente stále veľkú väčšinu. A keďže podľa aktuálnych prieskumov by väčšina konzervatívnych poslancov vo voľbách stratila svoje miesta, je nepravdepodobné, že by kapry hlasovali za vypustenie rybníka. Hnev a nezhody vnútri parlamentnej strany sú však také vážne a hospodárska kríza je taká hlboká, že Británia sa môže prepracovať k parlamentným voľbám ešte pred rokom 2024.

Smer je jasný

Nech však budú voľby kedykoľvek, britskí voliči takmer určite tradičným spôsobom „vykopnú tých bastardov“ („bastardi“ sú v tomto prípade úplne nadstranícky výraz) a zvolia vládu umiernenej stredoľavice. Líder labouristov Keir Starmer je v súvislosti s Európou prehnane opatrný, pretože sa obáva, že by nezískal späť severoanglických voličov, ktorí naposledy prešli k Johnsonovi, aby „dokončil brexit“. Stále papagájuje „Aby brexit fungoval“, čo je strašný slogan, ktorý naznačuje, že jediná vec, ktorá je na brexite v poriadku, je to, že nefungoval správne. Keďže verejná mienka sa zjavne mení, mal by začať tým, že svoj slogan zmení na „Aby Británia fungovala!“ A to aj napriek brexitu.

Nikto nevie, čo bude zajtra. V súčasnosti je v britskej politike aj jeden deň dlhý čas. Ale smer jazdy je jasný. Británia konečne začala svoju dlhú a strastiplnú cestu späť od bludov brexitizmu.