Dúhový armagedon na Dunaji
Nebudeme my tu na našej svojstojnej svojeti počúvať skazenú Gayrópu.
Autor je spisovateľ
Volal mi blízky človek, že sa s Matúšom zdravil len hodinu pred vraždou. Volal mi zdrvený, že sa s ním už nikdy zdraviť nebude. A vravel mi iný blízky človek, že v tom podniku mohol sedieť jeho syn. A videl som písať mnohých slová podpory, videl som v bratislavských uliciach dav ľudí, ktorí prišli povedať nie nenávisti.
Videl som aj dúhovú zástavu tolerancie pred Prezidentským palácom (škoda, že tak krátko), videl som občana Hegera s tou istou vlajočkou a v kútiku duše dúfal, že sa aspoň niečo malé stane. Že politické elity nám aspoň v tejto tragickej chvíli vyšlú signál, že pre nich nie sme občania druhej kategórie. Bohužiaľ, nestalo sa. Zabitých je treba ešte dokopať a opľuť.
Som hetero, píše istý pán z Trnavy, aby náhodou nevynechal príležitosť ukázať sa ako arogantný gadžo so smradľavou slamou trčiacou z tenisiek. A ďalší už vyťahujú dáždniky chrániace pred dúhou, lebo ich tradičné rodiny, pochopiteľne, neohrozuje nič viac ako dvaja im neznámi chlapi či dve ženy majúce spoločný život. A iní sa hlbokomyseľne pýtajú, či raz bude heterosexualita trestná.
A ďalší už