Denník N

Psychiatrička Matisová: Mala som klienta, ktorému rodičia povedali: „Buď pôjdeš na konverznú terapiu, alebo sa pakuj z domu“

Mária Matisová. Foto - Klinika duševného zdravia Calma
Mária Matisová. Foto – Klinika duševného zdravia Calma

Psychiatrička Mária Matisová poskytuje odbornú pomoc s duševným zdravím ľuďom z queer komunity. Pravidelne organizuje aj podporné skupiny pre LGBTI+ ľudí, ale aj pre ich rodinných príslušníkov, kamarátov a známych.

Mimoriadnu podpornú skupinu zorganizovala aj týždeň po útoku na Zámockej. „Bolo to krásne a veľmi silné. Som rada, že tam boli aj nequeer ľudia, ktorí vyjadrili podporu a súznenie s komunitou,“ opisuje.

Počas posledného stretnutia však musela myslieť aj na zvýšené bezpečnostné opatrenia. „Bála som sa o svojich klientov,“ priznáva psychiatrička.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • že mnohé dúhové rodiny sú v nastavení „bojuj alebo uteč“,
  • ako pristupuje k homofóbnym a transfóbnym klientom,
  • že coming out niekedy vyústi aj do bitky a návštevy exorcistu,
  • prečo by ste nikdy nemali vyoutovať niekoho proti jeho vôli,
  • ako napriek všetkému zostáva optimistkou.

Čo sa pre vás osobne zmenilo za posledné dva týždne od vraždy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha?

Veľa vecí. Som tou tragédiou zasiahnutá nielen profesionálne, keďže sa venujem klientom z queer komunity, ale aj osobne, ľudsky. Medzi svojimi klientmi pozorujem výrazné emócie – hnev, smútok. A ja to vnímam veľmi podobne.

Minulú stredu som mala podpornú skupinu, kde sme si to odsmútili, odnadávali, vyzúrili sme sa – až sme to napätie trošku deeskalovali.

Poslednú podpornú skupinu ste mali pre queer ľudí alebo pre ich rodiny a kamarátov?

Tentoraz to bol mix. Bolo to mimoriadne stretnutie pre tragédiu na Zámockej. Boli tam teda aj členovia LGBTI+ komunity, ale aj iní ľudia z ich okolia. Bolo to krásne a veľmi silné. Som rada, že tam boli aj nequeer ľudia, ktorí vyjadrili podporu a súznenie s komunitou.

Moji klienti rozprávali aj o tom, s akými reakciami sa stretli po Zámockej. Zarazili ma dve veci. Jednou bolo to, že sa ich okolie niekedy ani nezaujímalo, či sú v bezpečí – „nevolali mi a mňa to zranilo, lebo som tam mohol/mohla byť aj ja“. A ďalší sa stretávali s tým, že síce im ich kamaráti a známi volali, ale hovorili im: „Hlavne teraz nevychádzaj. Nikomu nehovor, že si gej, nerob nič, tvár sa normálne.“

Môžeme polemizovať, ktorá z týchto dvoch možností bola horšia.

Čo by bola správna reakcia?

To sama neviem. V deň, keď sa to stalo, som takisto dosť dlhú chvíľu bojovala s tým, či mám začať obvolávať svojich blízkych z komunity a zisťovať, či nebol obeťou niekto z nich, alebo počkať, kým bude zverejnených viac informácií. Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie.

Hlásili sa vám po útoku na Zámockej vo väčšej miere queer ľudia s tým, že podporujú psychologickú pomoc a podporu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

LGBTI+

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie