Vojvodca Putin. Ako sa budovala Potemkinova dedina namiesto armády
Putin za 21 rokov svojej vlády minul na armádu viac ako 1,1 bilióna dolárov. Od roku 2014 patrí Rusko k svetovej špičke v úrovni militarizácie štátneho rozpočtu na úkor medicíny, vzdelávania a dôchodkov.
Autor je prekladateľ, novinár
Za vlády prezidenta Vladimira Putina sa vojenské výdavky na armádu zvýšili viac ako sedemnásobne. V roku 2000 to bolo 9,23 miliardy dolárov, v roku 2021 to bude 65,9 miliardy. Ako ukazujú výpočty Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum problémov mieru, v roku 2000 bolo Rusko na 21. mieste na svete z hľadiska vojenských výdavkov, do konca roka 2021 sa dostalo na piate miesto. Vojenský rozpočet Ruska bol vyšší ako armádny rozpočet dvoch najväčších ekonomík Európskej únie, Nemecka (56 miliárd USD v roku 2021) a Francúzska (56,6 miliardy USD).
Rusko je vo vojenských výdavkoch piate za USA (801 miliárd), Čínou (293), Indiou (77) a Spojeným kráľovstvom (68). Ukrajina v roku 2021 vynaložila na armádu desaťkrát menej ako Rusko – 5,9 miliardy dolárov.
V ruskom federálnom rozpočte je položka národnej obrany najväčšia (až 23 percent) a dve tretiny výdavkov na ňu sú utajované. V roku 2007 Putin vytvoril štátnu korporáciu Rostech, ktorá zastrešuje viac ako 800 priemyselných podnikov a konštrukčných kancelárií. Dostáva väčšinu rozpočtu.
Výdavky rozpočtu na obranu sa od roku 2000 do roku 2016 v nominálnom vyjadrení nikdy neznížili. Zároveň sa často znižovali výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne dávky. Iba v roku 2017 vojenské výdavky znížili z 3,8 bilióna rubľov na 2,85 bilióna, ale prezbrojenia sa škrty nedotkli. V roku 2022 sú výdavky takmer na rovnakej úrovni ako predtým – približne 3,6 bilióna rubľov.
Tu si treba uvedomiť, že Putin osobne rozhoduje o tom, aké budú výdavky na armádu a špeciálne služby. Bývalý minister financií Alexej Kudrin odstúpil zo svojej funkcie v roku 2011 pre nezhody v otázke vojenských výdavkov. Novým ministrom sa stal Anton Siluanov, ktorý predtým na ministerstve financií dohliadal na výdavky na obranu a bezpečnostné služby.
Realita
„Putin sa zámerne rozhodol zvýšiť vojenské výdavky na úkor výdavkov na rozvoj ľudského kapitálu,“ konštatoval Sergej Gurijev, prorektor parížskeho Inštitútu politických štúdií (Sciences Po).
Podľa neho po anexii Krymu v roku 2014 začali úrady šetriť aj na výdavkoch v dôchodkovom systéme: v roku 2014 zmrazili dobrovoľné dôchodkové sporenie, v roku 2016 odmietli valorizáciu dôchodkov a v roku 2018 sa rozhodli zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Ministerstvo financií navyše nesmie znížiť výdavky na armádu, a to ani v čase krízy. Kremeľ pre vojenské výdavky už dve desaťročia nedostatočne financuje vzdelávanie, medicínu, infraštruktúru a ďalšie mierové potreby Rusov.
