Stratené v preklade, čiže Milanová na hrad!
Zneužili vás, pani ministerka, zneužili v žabomyších vojnách ohrdnutých primadon a doyenov. Zneužili vás márnomyseľné nátury jatrené pocitom nedocenenosti.
Autor je spisovateľ
Milanová na hrad! Alebo aspoň do kresla GR SND. Ale možno by mohla začať ako uvádzačka. Len či by to zvládla… Ale možno už kampaňuje. Ako teda vidí svoju politickú budúcnosť? Toto všetko mi napadlo, keď som sa pokúšal pochopiť, čo sa to teraz v SND deje. Práve som dopozeral brífing čerstvo odvolaného generálneho riaditeľa Mateja Drličku. Odvolala ho ministerka kultúry za jeho nie celkom virtuózny pokus o slovnú hračku v jazyku, ktorý je dnes lingua franca. Možno sa pani ministerka kultúry ešte nestratila v tom, čo tu píšem, a možno sa ešte ani nenapojila, takže predosielam – toto je irónia, pani ministerka. Toto je irónia, dámy a páni vo výbore pre kulturistiku, pardon – kultúru. Ale možno som sa až tak veľmi nepomýlil, lebo – ako vidno – predvádzanie umelo nafúknutých svalov vám nie je cudzie.
Pokračujem však úplne vážne; SND je komplikovaný tvor. Nie organizácia, nie inštitúcia, ale bytosť. Najbližšími príbuznými našej prvej divadelnej scény sú mýtické stvorenia z úsvitu vekov. Ani oblečená, ani nahá, ani vo dne, ani v noci, ani pešo, ani vozmo – už viac než sto rokov sa trmáca kultúrnymi dejinami Slovenska, zbožňovaná, zatracovaná, vysmievaná, preceňovaná, obdivovaná. Ale o SND tu nejde. Ako obyčajne, keď do sveta umenia vstúpi politika.
Nielen parlamentný výbor pre kultúru, médiá a iné panské huncútstva, ale celá vládna kamarila má prvú divadelnú scénu v paži. A s ňou celú kultúrnu scénu. Môžem použiť aj iné intímne zákutia, ale zatiaľ ostanem povyše pása. A príslušná rezortná pani ministerka?
