Vážení občania, dnes vypíname vodu. V Prešovskom kraji každá tretia obec nemá vodovod
Manželia Milan a Anna žijú v rodinnom dome v dedine Brezov v okrese Bardejov už 40 rokov. Za ich život sa toho už zmenilo veľa, zažili pád komunizmu, pri moci sa vystriedal Mečiar, Fico aj Matovič, vstúpili sme do Európskej únie aj NATO a z pevných telefónnych liniek sme prešli na najmodernejšie smartfóny.
V malej dedinke na východe Slovenska neďaleko Prešova sa niektoré veci nemenia. Stále napríklad platí, že tam nemajú pitnú vodu.
Manželia ťahajú vodu zo studne. Povolené hodnoty železa v nej prekračujú normu 44-násobne a obsahuje tak veľa nebezpečných dusičnanov, že ich obsah sa nedá ani presne zmerať. Manželský pár sa v takejto vode roky sprchuje, no svoje malé vnučky by v nej umývať nedovolil.
Pitnú vodu si nosia vo veľkých nádobách zo studne v neďalekých Giraltovciach. Áno, prikyvuje pani Anna, robia to tak už dlhé roky, akoby ani nebolo 21. storočie. Do vody, ktorá im doma tečie z kohútika, by bielu bielizeň nedala.
Spomedzi všetkých krajov je v tom Prešovskom najviac obcí bez vodovodu. Obyvatelia sú odkázaní na vodu zo studne s často pochybnou kvalitou. Niektoré obce síce vodovody majú, ale vysychá samotný zdroj vody. Starostovia hovoria, že sa večer pred spaním modlia, aby konečne zapršalo – inak budú tri dni do týždňa vypínať vodu. Štát v budovaní lepšej infraštruktúry postupuje len veľmi pomaly.
Tak čo, starosta, zas sa neokúpem? Už som namydlený!
Prečo nedokáže členský štát Európskej únie zabezpečiť kvalitnú a dostupnú pitnú vodu pre všetkých obyvateľov? Pri vysvetľovaní narazíte na komplikované procesy štátnych úradov, pri ktorých človek stratí prehľad o tom, koho má vlastne za zlý stav viniť.
Zato na obecnom úrade v dedine Kurima majú všetci za stolom jasno v tom, koho viní bežný človek, keď mu z kohútika voda netečie, ale ledva len kvapká. Kto za to vždy môže? „Starosta!“ odpovedajú zborovo – starostovia.
Za dlhým stolom v Kurime sedí desať starostov z obcí na trase medzi Bardejovom a Giraltovcami. Hostiteľ stretnutia Ján Bartoš sa ospravedlňuje, že je v miestnosti chladno, a vysvetľuje, že začína šetriť na energiách. Nikto neprotestuje. Naopak, kolegovia ho ešte pokarhajú, načo má rozsvietené všetky svetlá v miestnosti.
Kým väčšina obcí a miest rieši, ako a na čom ušetriť počas energetickej krízy, títo starostovia majú krízu permanentne. Asi pred dvoma rokmi sa voda v Kurime zrazu stratila. Do obecného vodojemu priteká zo studne z povrchových zdrojov pri rieke Topľa, no v posledných rokoch je prívod vody slabý a nestabilný. Starosta nikdy nevie, či bude dosť vody.
„Raz v sobotu som mal v spoločenskej sále akciu,
