Zlosť na konzervatívcov je lákavá, pokušeniu paušalizácie však treba odolať (ad Šimečka vs. Hanus)
S presvedčeným extrémistom, samozrejme, žiadnu polemiku o LGBTI+ ľudoch nemožno viesť, s kolegami z Postoja, nazdávam sa, to zmysel má.
Možno tú starú anekdotu poznáte: „Došlo k výmene názorov. S jedným prišiel, s druhým odišiel.“ Žiaľ, v skutočnosti výmena názorov obyčajne vedie k utvrdeniu oboch strán o svojej pravde.
So záujmom som si prečítal text kolegu Martina M. Šimečku, ktorým reaguje na komentár šéfredaktora Postoja Martina Hanusa. Považujem to za užitočnú polemiku, ktorá posúva spoločenskú diskusiu nielen o LGBTI+ ľuďoch.
V prvom rade vnímam s nevôľou dlhoročné znevažovanie a útoky z konzervatívneho spektra na LGBTI+ ľudí a nevidím reflexiu ich postojov, akú by som očakával, ani teraz po vražde na Zámockej. Dianie v „zapuzdrenom“ parlamente je toho dôkazom. Zároveň chcem práve teraz v dobrej viere upozorniť na potrebu od emócií oprostenej a férovej polemiky z oboch strán spektra.
Naozaj musia slovenskí konzervatívci „prejsť celú cestu“ k liberálom, keďže tí majú v definícii slobody (či demokracie) jasno? Nemusia svoj kus cesty prejsť aj liberáli? A nie je náhodou deliaca čiara inde, medzi umiernenými z oboch táborov a radikálmi? To sú otázky, na ktoré hľadám odpovede.
