Infiltroval sa do mocného ultrakonzervatívneho spolku: Hovoria, že cirkev už prehrala a oni musia zabrať jej miesto

Nemecký spisovateľ Tobias Ginsburg sa stretáva s ľuďmi, ktorým by sa iní radšej vyhýbali. Chodí na čaje s islamistami, opíja sa s neonacistami. Potom o tom píše knihy, v ktorých opisuje, ako títo ľudia premýšľajú, vyzerajú a ako podobné organizácie fungujú.

Vo svojej poslednej knihe sa vydal okrem iného do poľského sídla vplyvného inštitútu Ordo Iuris. Ten má napojenie na konzervatívnych a pravicových politikov, cirkev a podobné hnutia v Európe i vo svete, pre ktoré vytvára „kuchárky“, ako v rôznych krajinách presadzovať zákazy potratov, obmedzovať práva sexuálnych menšín alebo zabrániť prijatiu Istanbulského dohovoru.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• čo musel spisovateľ urobiť, aby sa dostal k rokovaciemu stolu so zástupcami vplyvnej ultrakonzervatívnej organizácie;
• ako stretnutia prebiehali a o čo týmto ľuďom skutočne ide;
• aké na to využívajú nástroje;
• kde dosiahli úspechy
• a ako sa tomu brániť.

Čo vás vlastne podnietilo infiltrovať sa do organizácie Ordo Iuris?

V roku 2019 som začal skúmať podivné i extrémne nebezpečné napojenie fašistickej a krajne pravicovej ideológie na antifeminizmus, antigenderizmus a túžbu po rýdzej maskulinite. To spojenie nie je nové, je to jedna zo základných myšlienok posilňujúcich fašizmus.

S nástupom krajnej pravice na celom svete sme však mohli vidieť, ako tento rozmer naberá na význame. Teroristi a vrahovia hovoria, že zabíjajú pre koniec tradičných hodnôt, rodín a maskulinity. Politici ako Donald Trump, brazílsky prezident Jair Bolsonaro alebo krajne pravicoví politici z Poľska a Maďarska o týchto témach populisticky hovoria a stávajú sa pre nich extrémne nebezpečným nástrojom, ako dostať krajne pravicovú ideológiu do takzvaného politického centra spoločnosti.

Posledných trinásť rokov skúmam v utajení antidemokratov a fašistov a poznám všetky témy diskusií, ktoré sa snažia nastoliť (talking points – pozn. red.): kultúrny marxizmus, zlé „trans agendy“, drogy robiace z našich detí homosexuálov a podobne. Poznal som to dlho od neonacistov a bláznivých konšpiračných teoretikov, ktorí veria, že Zem je dutá. A naraz to začalo zaznievať zo stredu spoločnosti!

Pri svojom skúmaní som sa stretol s aktérmi krajnej pravice v Nemecku a USA. Chcel som ísť aj do Ruska a do Maďarska, ale vinou pandémie som nemal toľko času. Tak som sa rozhodol, že pôjdem do Poľska – je Nemecku blízke nielen geograficky, ale trochu i kultúrne. A to, čo sa tam deje v posledných ôsmich rokoch, je veľmi znepokojivé.

Nakoniec ste sa dostali až k ľuďom z Ordo Iuris vo Varšave. Strávili ste celé odpoludnie s predstaviteľmi hnutia v ich sídle v najvyššom varšavskom mrakodrape – Paláci kultúry a vedy. Aby ste sa tam dostali, vytvorili ste si alter ego – Antona Schneidera – a fiktívnu organizáciu. Ako to teda bolo?

Moja postava bola príšerná ľudská bytosť: zúrivý antifeminista, hardcore krajne pravicový aktivista a networker (človek, ktorý sa snaží v danom prostredí získať čo najviac kontaktov a tie medzi sebou ďalej prepájať – pozn. red.). Vytvoril som vlastnú fiktívnu organizáciu pri nemeckej krajne pravicovej strane AfD. Pomenoval som ju MAfD, čo je skratka pre „Men for the AfD“, a v nemčine znie celkom vtipne – „Kraft“ znamená sila, „Macht“ zase moc a „Maft“ je zábavný mix. Urobil som aj webovú stránku s tými najhlúpejšími a najbrutálnejšími mizogýnskymi citátmi krajne pravicových politikov v Nemecku a malé logo. Na to som veľmi pyšný. Vyzerá trochu ako napoly vztýčený penis.

Potom som