Denník N

Infiltroval sa do mocného ultrakonzervatívneho spolku: Hovoria, že cirkev už prehrala a oni musia zabrať jej miesto

Tobias Ginsburg. Foto - Jean Marc Turmes
Tobias Ginsburg. Foto – Jean Marc Turmes

Posledných 13 rokov sa nemecký spisovateľ Tobias Ginsburg stretáva s ľuďmi, ktorým by sa iní radšej vyhýbali. Chodí na čaje s islamistami, opíja sa s neonacistami. Potom o tom píše knihy, v ktorých opisuje, ako títo ľudia premýšľajú, vyzerajú a ako podobné organizácie fungujú.

Vo svojej poslednej knihe sa vydal okrem iného do poľského sídla vplyvného inštitútu Ordo Iuris. Ten má napojenie na konzervatívnych a pravicových politikov, cirkev a podobné hnutia v Európe i vo svete, pre ktoré vytvára „kuchárky“, ako v rôznych krajinách presadzovať zákazy potratov, obmedzovať práva sexuálnych menšín alebo zabrániť prijatiu Istanbulského dohovoru.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

  • čo musel spisovateľ urobiť, aby sa dostal k rokovaciemu stolu so zástupcami vplyvnej ultrakonzervatívnej organizácie;
  • ako stretnutia prebiehali a o čo týmto ľuďom skutočne ide;
  • aké na to využívajú nástroje;
  • kde dosiahli úspechy
  • a ako sa tomu brániť.

Čo vás vlastne podnietilo infiltrovať sa do organizácie Ordo Iuris?

V roku 2019 som začal skúmať podivné i extrémne nebezpečné napojenie fašistickej a krajne pravicovej ideológie na antifeminizmus, antigenderizmus a túžbu po rýdzej maskulinite. To spojenie nie je nové, je to jedna zo základných myšlienok posilňujúcich fašizmus.

S nástupom krajnej pravice na celom svete sme však mohli vidieť, ako tento rozmer naberá na význame. Teroristi a vrahovia hovoria, že zabíjajú pre koniec tradičných hodnôt, rodín a maskulinity. Politici ako Donald Trump, brazílsky prezident Jair Bolsonaro alebo krajne pravicoví politici z Poľska a Maďarska o týchto témach populisticky hovoria a stávajú sa pre nich extrémne nebezpečným nástrojom, ako dostať krajne pravicovú ideológiu do takzvaného politického centra spoločnosti.

Posledných trinásť rokov skúmam v utajení antidemokratov a fašistov a poznám všetky témy diskusií, ktoré sa snažia nastoliť (talking points – pozn. red.): kultúrny marxizmus, zlé „trans agendy“, drogy robiace z našich detí homosexuálov a podobne. Poznal som to dlho od neonacistov a bláznivých konšpiračných teoretikov, ktorí veria, že Zem je dutá. A naraz to začalo zaznievať zo stredu spoločnosti!

Pri svojom skúmaní som sa stretol s aktérmi krajnej pravice v Nemecku a USA. Chcel som ísť aj do Ruska a do Maďarska, ale vinou pandémie som nemal toľko času. Tak som sa rozhodol, že pôjdem do Poľska – je Nemecku blízke nielen geograficky, ale trochu i kultúrne. A to, čo sa tam deje v posledných ôsmich rokoch, je veľmi znepokojivé.

Nakoniec ste sa dostali až k ľuďom z Ordo Iuris vo Varšave. Strávili ste celé odpoludnie s predstaviteľmi hnutia v ich sídle v najvyššom varšavskom mrakodrape – Paláci kultúry a vedy. Aby ste sa tam dostali, vytvorili ste si alter ego – Antona Schneidera – a fiktívnu organizáciu. Ako to teda bolo?

Moja postava bola príšerná ľudská bytosť: zúrivý antifeminista, hardcore krajne pravicový aktivista a networker (človek, ktorý sa snaží v danom prostredí získať čo najviac kontaktov a tie medzi sebou ďalej prepájať – pozn. red.). Vytvoril som vlastnú fiktívnu organizáciu pri nemeckej krajne pravicovej strane AfD. Pomenoval som ju MAfD, čo je skratka pre „Men for the AfD“, a v nemčine znie celkom vtipne – „Kraft“ znamená sila, „Macht“ zase moc a „Maft“ je zábavný mix. Urobil som aj webovú stránku s tými najhlúpejšími a najbrutálnejšími mizogýnskymi citátmi krajne pravicových politikov v Nemecku a malé logo. Na to som veľmi pyšný. Vyzerá trochu ako napoly vztýčený penis.

Potom som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kaczynského Poľsko

Knihy

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie