Denník N

Bolo zostrelenie ruského lietadla Tureckom protiprávne?

Ak aj ruské Su-24 narušilo vzdušný priestor Turecka, trvalo to tak krátko, že zostrelenie nebolo primeranou reakciou.

Autor prednáša medzinárodné právo na Univerzite v Exeteri
Pôvodná verzia textu vyšla v anglickom jazyku
na medzinárodnoprávnom blogu EJIL: Talk!

Po teroristických útokoch v Paríži sa veľa hovorilo o zlepšení vzťahov medzi Ruskom a Západom. Po utorňajšom incidente medzi ruským a tureckým letectvom však hrozí, že sa tento pokrok zvráti.

Hoci podrobnosti sú – a pravdepodobne aj zostanú – nejasné, základné fakty poznáme: turecká armáda ráno 24. novembra v blízkosti turecko-sýrskych hraníc zostrelila ruské bojové lietadlo. Ak sa pozrieme na tento incident z pohľadu medzinárodného práva, na základe známych skutočností sa zdá, že na otázku z titulku najskôr treba odpovedať kladne.

Stíhací bombardér Su-24 sa podieľal na vojenskej ofenzíve, ktorú vedie ruská armáda so súhlasom sýrskej vlády proti ozbrojeným skupinám na sýrskom území vrátane neslávne známeho Islamského štátu.

Prirodzene, jadrom sporu je otázka, či lietadlo narušilo turecký vzdušný priestor. Turecký premiér Ahmet Davutoğlu dôrazne vyhlásil, že sa tak stalo; ruský prezident Vladimir Putin to porovnateľne tvrdými slovami poprel. Nemenovaný americký predstaviteľ údajne povedal, že „ruské narušenie tureckého vzdušného priestoru trvalo niekoľko sekúnd“. O niečo neskôr zverejnený turecký list adresovaný predsedovi Bezpečnostnej rady OSN tvrdil, že narušenie trvalo 17 sekúnd.

Ak je ruská verzia príbehu správna, právna analýza v zmysle medzinárodného práva je pomerne jednoznačná. Zostrelenie vojenského lietadla iného štátu je považované za použitie sily proti poškodenému štátu. Obe uznávané výnimky zo všeobecného zákazu použitia sily ustanoveného Chartou OSN, ktorými sú použitie sily v sebaobrane alebo so súhlasom Bezpečnostnej rady OSN, by sme v tomto prípade mohli vylúčiť a zostrelenie lietadla by teda bolo protiprávne.

No čo ak by malo pravdu Turecko a ruské lietadlo naozaj narušilo turecký vzdušný priestor? Medzinárodný súdny dvor v prípade Nikaragua ustanovil, že „nepovolený prelet nad územím jedného štátu lietadlom, ktoré patrí vláde iného štátu alebo je pod jej kontrolou“ priamo porušuje územnú zvrchovanosť dotknutého štátu.

Toto všeobecné konštatovanie treba doplniť tým, že protiprávnosť môže byť výnimočne vylúčená, ak by k takému narušeniu došlo v dôsledku zlých poveternostných podmienok alebo navigačnej chyby. V tomto prípade však žiadne podobné vysvetlenie nezaznelo. Nepovolený prelet bol teda zrejme porušením medzinárodného práva ruskou stranou. Oprávňovalo to však Turecko ako dotknutý štát zostreliť narušiteľa?

V prípade civilných lietadiel je odpoveď takmer vždy negatívna. Právne zdôvodnenie sa nachádza v článku 3 bis Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ktorý bol prijatý po zostrelení lietadla Kórejských aerolínií nad územím Sovietskeho zväzu v roku 1983. Toto ustanovenie štátom ukladá, že sa musia zdržať použitia zbraní voči civilným lietadlám počas letu, a zakazuje ohrozenie života cestujúcich. Znamená to, že zostrelenie civilného lietadla, dokonca aj v prípade nepovoleného narušenia vzdušného priestoru dotknutého štátu, by bolo porušením platného práva.

Lenže zostrelené ruské lietadlo zjavne nebolo civilné. V takom prípade sa jeho (údajný) nepovolený prelet posudzuje podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva. Dalo by sa pýtať, či zostrelenie cudzieho lietadla nad vlastným územím vôbec spadá pod použitie sily podľa článku 2 ods. 4 Charty OSN. Je totiž namieste pochybovať, či takýto akt môže byť považovaný za čin „proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti“ cudzieho štátu alebo ako „nezlučiteľný s cieľmi Organizácie Spojených národov“ v zmysle tohto ustanovenia.

Prax štátov je v tomto prípade rôzna. Vo svojej knihe Law Against War Olivier Corten poukazuje na niekoľko prípadov narušenia hraníc, pri ktorých štáty označili svoju obrannú reakciu za „bežné policajné opatrenie“ a žiadna zo zúčastnených strán sa neodvolávala na článok 2 ods. 4.

Či sa už reakcia na narušenie riadi pravidlami použitia sily, alebo (ako tvrdí Corten) špecifickými normami upravujúcimi ochranu vzdušného priestoru, je jasné, že na takéto incidenty sa vzťahuje medzinárodné právo. Hoci sa tieto dva právne režimy od seba v detailoch odlišujú, v oboch prípadoch musí obrana proti narušiteľovi spĺňať základné požiadavky nevyhnutnosti a proporcionality.

Je všeobecne uznávané, že štát, nad ktorým k preletu došlo, smie odpovedať silou, ak k preletu došlo zo zjavne nepriateľských dôvodov. Keď napríklad Sovietsky zväz v roku 1960 nad svojím územím zostrelil americké prieskumné lietadlo U2, Spojené štáty proti útoku ani následnému zadržaniu pilota neprotestovali. Z podobných incidentov sa dá odvodiť, že zostrelenie vojenského lietadla počas nepriateľskej misie nad územím postihnutého štátu je v súlade s medzinárodným právom.

Lenže to isté neplatí, ak nepriateľský úmysel nie je očividný alebo sa nedá odvodiť z kontextu situácie. Ako tvrdí Tom Ruys, „prelietavajúce lietadlo, o ktorom sa vie, že jeho úmysly sú neškodné, nesmie byť napadnuté dokonca ani vtedy, keď nereaguje na výzvy na pristátie“. O skutočnom úmysle ruských pilotov môžeme síce špekulovať, ale kontext ich údajného preletu – prebiehajúca vojenská operácia v Sýrii – naznačuje, že ten nepredstavoval pre Turecko priamu hrozbu.

Znakom nepriateľských úmyslov môže byť aj opakované narušenie hranice. Miera, do ktorej k nemu skutočne dochádzalo v rusko-tureckých vzťahoch, je zatiaľ nejasná, no podľa správ z tlače sa Turecko v minulosti skutočne sťažovalo na ruské lietadlá, ktoré počas sýrskeho konfliktu niekoľkokrát narušili jeho vzdušný priestor.

V každom prípade, krátkosť incidentu (podľa všetkého meraná iba v sekundách) znásobená chýbajúcimi dôkazmi o priamej hrozbe naznačuje, že ujma, ktorú prípadne Turecko utrpelo, bola pomerne malá. Údajné narušenie by v duchu spomínaného rozhodnutia vo veci Nikaragua bolo nanajvýš porušením tureckej územnej zvrchovanosti, no už nie nepovoleným zásahom do vnútroštátnych záležitostí dotknutého štátu.

Zdá sa teda, že zničenie ruského lietadla nebolo v súlade s princípom proporcionality, pretože Turecko malo k dispozícii aj miernejšie opatrenia. Medzi ne patrí napríklad vyslanie varovania (Turecko síce tvrdí, že tak urobilo, no Rusko to popiera) alebo zachytenie cudzieho lietadla a jeho vyvedenie z vlastného vzdušného priestoru. Keďže turecké sily podľa všetkého zostrelili ruské lietadlo po nanajvýš veľmi krátkom narušení tureckého vzdušného priestoru, pričom k dispozícii mali aj menej radikálne prostriedky, jeho zničením sa Turecko pravdepodobne dopustilo porušenia medzinárodného práva.

V nasledujúcich dňoch sa bezpochyby objavia nové fakty a je možné, že niektoré z nich ovplyvnia aj platnosť záverov tejto právnej analýzy. Nateraz treba dúfať (slovami predsedu Európskej rady Donalda Tuska), že zúčastnené strany zachovajú „chladné hlavy“ a utorňajšie udalosti nepovedú k ďalšej eskalácii.

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie