Som kresťan a ide mi o život. O plnohodnotný život.
Necítim potrebu opustiť formálne katolícku cirkev. Je to môj duchovný domov, no inú cestu ako kultúrny exil mi dnes táto klerikálna inštitúcia neponúka.
Autor je teológ, člen PS
Je to o čistom srdci a čistej mysli. Nedajme sa rozdeliť falošnými a zlomyseľnými nálepkami. Hranice neprebiehajú medzi falošnými označeniami za zlých konzervatívcov či agresívnych liberálov. Sám som ich „obeťou“ a nesedí to.
Zbieral som v roku 1989 pri zakladaní konzervatívnych kresťanskodemokratických klubov podpisy a myslel som si, že zakladáme budúcu slovenskú CDU. Nepodarilo sa.
Po vypudení liberálnych dzurindovcov a šimkovcov z KDH som roky volil SDKÚ, potom Most-Híd a nakoniec som sa ako veriaci a mysliaci človek pridal k partii ľudí, ktorí spoluzakladali Progresívne Slovensko. Odvtedy sa stretávam s osobnými aj inštitucionálnymi atakmi na svoju prácu, profesionálnu kariéru a rast aj osobný život. A česť.
Ale tie „ataky“ sa začali už o čosi skôr. Lebo som sa ako 35-ročný oženil po tom, ako som zanechal cirkevnú službu.
