Denník N

Siovo nesprávne poučenie zo „storočia ponižovania“

Čínsky prezident a líder Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident a líder Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP

Stúpajúci izolacionizmus, ktorý priniesla politika nulového covidu, Čínu len oslabí. Tak ako sa to stalo v koloniálnej ére, za ktorej prekonanie bojovali komunisti.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

„Čína nezatvorí svoje dvere pred svetom, budeme čoraz otvorenejší.“ Taký bol sľub prezidenta Si Ťin-pchinga v prejave na zjazde komunistickej strany – v roku 2017. Ako sa to za päť rokov zmenilo!

V roku 2022, keď je Siova neúprosná politika nulového covidu stále v plnom prúde, je Čína uzavretejšia než za predchádzajúcich generácií. Za dva a pol roka Čína zaznamenala toľko odchádzajúcich turistov ako približne za jeden mesiac na konci roka 2019. Medzinárodné lety sú na úrovniach porovnateľných s vrcholom pandémie. Prichádzajúci cudzinci musia stále absolvovať minimálne sedemdňovú karanténu.

Reakcia Číny na covid bola prvým významným politickým rozhodnutím, ktoré Si spomenul vo svojom prejave na tohtoročnom straníckom zjazde, a zjavne sa na nej nič nemení. Duch otvorenosti, ktorý je súčasťou čínskej oficiálnej rétoriky, odkedy Teng Siao-pching pred štyrmi desaťročiami inicioval éru „reformy a otvárania sa“, je na ústupe. Otvorenosť, ktorú v prejave z roku 2017 čínsky líder spomenul 33-krát, zaznela v jeho najnovšom príhovore len 17-krát.

Návrat do izolácie

Si je posadnutý miestom Číny medzi ostatnými národmi a vlastnou úlohou pri obnove jej veľkosti, no zdá sa, že si nesprávne vykladá jedno z najdôležitejších ponaučení z tisícročí čínskej histórie: krajina bola vždy najsilnejšia, keď bola najotvorenejšia svetu, a najslabšia, keď bola najviac izolovaná.

„Vedenie krajiny žije v ilúzii, že kedysi sme boli takí uzavretí a bývali sme odkázaní sami na seba a že by sme sa k tomu mohli jednoducho vrátiť,“ tvrdí Kent Deng, profesor ekonomických dejín Číny na London School of Economics. Tento prechod „bude stáť Čínu veľa a zásadným spôsobom ju poškodí,“ hovorí. „Čína sa stane chudobnou a z hľadiska zvyšku sveta bezvýznamnou.“

Od ukazovateľa k ukazovateľu sa ukazuje, že sa globálna izolácia Číny zrýchlila. Prísnejšia regulácia používania internetu bola jedným z prvých opatrení zavedených od zvolenia Si Ťin-pchinga do najvyššieho úradu v štáte v roku 2012. Facebook, Google a Twitter sú v Číne stále zakázané. Importované filmy tvorili v minulom roku iba 15,5 percenta príjmov kín, čo je obrovský pokles z 51,5 percenta v roku 2012. Hodnota dovezených kníh a časopisov v roku 2021 klesla na najnižšiu úroveň od roku 2017.

Počet čínskych študentov, ktorí pokračovali v ďalšom vzdelávaní v Austrálii, je najnovšie sotva polovičný oproti ich počtu v roku 2019. Čoskoro ich zrejme predbehnú indickí študenti. Počet čínskych študentov v USA bol v akademickom roku 2020/21 najnižší od roku 2015. Suma peňazí prichádzajúcich do Číny od občanov zo zahraničia klesala už pred pandémiou. V roku 2019 to bolo 18,29 miliardy dolárov, čo je takmer o polovicu menej v porovnaní s 33,1 miliardy dolárov v roku 2015, teda krátko pred tým, ako sa vo Washingtone ujala vlády administratíva Donalda Trumpa a začala obchodnú vojnu.

Medzi otváraním a zatváraním

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Komentáre

Teraz najčítanejšie