V Mykolajive je tma ako v žiadnom inom meste
Prechádzame medzi obytnými domami, kde stál včera obchod. Nič z neho nezostalo. Spálené autá, rozbitá strecha päťposchodovej budovy. Rozbité okná. Hromady sutín.
Autor je redaktor Českého rozhlasu
Piatykrát od začiatku vojny som odišiel na Ukrajinu. Stále sa snažím pochopiť a vysvetliť poslucháčom a čitateľom, aká je vojna a vojnový stav v tejto krajine. Vnímanie a realita sa značne líšia a ako zvyčajne mám viac otázok ako odpovedí.
Prichádzam do Mykolajiva, ktorý je vzdialený päťdesiat kilometrov od frontovej línie v Chersone. V aplikácii „letecký poplach“ som nastavil polohu mesta a jeho okolia. Zaznie skôr ako sirény.
Je sobota 22. októbra a v Mykolajive nefunguje elektrina. Ruská armáda už niekoľko dní útočí na energetickú infraštruktúru a ukrajinské úrady tvrdia, že bez prúdu je jeden a pol milióna ľudí. Tieto údaje hodnotím opatrne; nedá sa povedať, ako dlho boli ľudia v rôznych oblastiach krajiny bez elektriny. Od 9.00 do 17.00 h tu však nič nefunguje. Žiadne telefóny, žiadny internet.
Hľadám hotel, ktorého dvere a okná sú zadebnené, sklo v izbe je prelepené čiernym igelitom. Posvietim si čelovkou. Z kohútika tečie len slaná voda zo zálivu. Mesto je už šesť mesiacov bez pitnej vody. Ľudia čakajú s nádobami pri studniach alebo pri cisternách. Po
