Povedzme si to otvorene, pán Lipšic, nie sú to len moslimovia
Daniel Lipšic vyslovil v televízii vetu, po ktorej by malo zostať trápne ticho.
“Ja neviem o tom, že by sa v Európe dopúšťali násilných trestných činov alebo teroristických trestných činov kresťania alebo židia. Sú to len moslimovia, to si povedzme tiež veľmi otvorene.”
Nie, autorom tohto výroku nie je žiaden radikálny duchovný, ale bývalý minister vnútra a člen KDH, súčasný predseda Nova a iniciátor platformy verejne známych ľudí s čistým štítom, ktorej cieľom bude v roku 2016 vyhrať parlamentné voľby.
Absurdné zovšeobecnenie
Takéto zovšeobecnené poukázanie na vinníkov násilností a teroristických útokov by malo u každého diváka či čitateľa spustiť alarm a v debatnom štúdiu by malo zavládnuť nepríjemné a trápne ticho. Daniel Lipšic ide v zovšeobecňovaní ešte ďalej, keďže vo svojom výroku nehovorí o nábožnenských motívoch pre teroristické činy, ale o náboženskej identite ich vykonávateľov.
V čom je absurdné takéto uvažovanie? V roku 2010 Ľubomír Harman zastrelil osem ľudí a viacerých zranil. Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2011 sa až 74 percent Slovákov oficiálne hlási ku kresťanskej viere. Šanca, že aj útočník Harman, muž z davu, bol tiež kresťan, je teda 3:4. Bez ohľadu na jeho náboženské vyznanie je absurdné spájať útok Harmana s jeho vierou. Prečo už nie v prípade všetkých násilných trestných činov a teroristických útokov v Európe?
Môžeme sa však vrátiť k náboženskému motívu teroristického útoku. Ako hovorí Popperova teória falzifikácie, ak ľudia nikdy nevideli iné ako biele labute, osobná skúsenosť ich presvedčí, že všetky labute musia byť biele. Rovnako aj Lipšic žije v jednofarebnom svete, v ktorom žijú len biele labute – len teroristi a násilníci moslimovia. Náhla udalosť, ktorá odhalí existenciu čiernej labute, by mala vyvrátiť ich presvedčenie.
Stačilo by teda pripomenúť jednu čiernu labuť, aby sme Lipšicov výrok vyvrátili. Ako príklad môžeme uviesť teroristický čin v Nórsku, ktorý bol dielom „kresťanského kultúrneho aktivistu“ Andersa Breivika 22. júla 2011, pri ktorom zavraždil v Oslo a na ostrove Utoya až 77 ľudí. Podľa Breivikových vlastných slov bolo jeho motívom “zachovanie kresťanského dedičstva Európy”.
Koľko teroristických útokov v Európe je motivovaných islamom?
Je však iným fenoménom, ak si ľudia všímajú len biele labute, pretože o nich médiá hovoria častejšie a hlasnejšie. Štatistiky teroristických útokov v Európe, ktoré od roku 2006 zbiera Europol, v skutočnosti hovoria len o 15 teroristických útokoch motivovaných islamom z celkového počtu 2675 – to znamená, že len pol percenta prípadov terorizmu majú na svedomí moslimovia.
Za väčšinu útokov sú zodpovedné separatistické skupiny, ako je napríklad ETA, druhým najčastejším motívom je ľavicový extrémizmus. Jediná kategória, v ktorej je pomer islamistov významnejší, je počet zatknutých podozrivých z plánovania teroristických útokov, v rokoch 2011 – 2013 dosahuje 25-40 percent. Zďaleka to však neznamená, že by “všetci teroristi boli moslimovia”.
Lipšic ako vplyvný politik a vzdelaný človek, ašpirujúci dokonca na mýtickú funkciu “lídra pravice”, by si za žiadnych okolností nemal dovoliť vo verejnom vystúpení používať dátami nepodložené vyhlásenia, ktoré navyše podporujú náboženskú neznášanlivosť, stereotypy a xenofóbiu. A to ani napriek tomu, že populistický výrok takéhoto charakteru mu “nazbiera body” a možno aj percentá potrebné na prekročenie päťpercentnej hranice.
Autori pracujú v Inštitúte SGI na projekte Demagog.SK
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
