Denník N

Voľby 2023

Smer
0,00 %
PS
0,00 %
Hlas
0,00 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
0,00 %
Republika
0,00 %
SaS
0,00 %
KDH
0,00 %
SNS
0,00 %
Sme rodina
0,00 %
Demokrati
0,00 %
Aliancia
0,00 %
Modrí
0,00 %
Maďarské fórum
0,00 %
Piráti
0,00 %
Princíp
0,00 %
SOS
0,00 %
KSS
0,00 %
Vlastenecký blok
0,00 %
Spravodlivosť
0,00 %
SHO
0,00 %
My Slovensko
0,00 %
Srdce
0,00 %
SDKÚ
0,00 %
ĽSNS
0,00 %
Karma
0,00 %
Čaká sa na dáta
0,00 % spočítaných hlasov
Prejsť na výsledky

Smutné 20. výročie vzniku Československa: Ako ľudáci vyhláškou ukradli majetok občianskym spolkom

Ľudákmi upravená tabuľa na bratislavskej sokolovni. Foto -archív Vladimíra Holčíka
Ľudákmi upravená tabuľa na bratislavskej sokolovni. Foto -archív Vladimíra Holčíka

Keď gardisti urobili zo žilinskej sokolovne Hlinkov dom, tamojší farár Tomáš Ružička ich vyhodil so slovami: „Kradnuté neposväcujem!“

Autorka je historička, Historický ústav SAV

Na jeseň 1938 sa cítili ľudáci na koni. Po dvadsiatich rokoch budovania demokratickej republiky sa pod tlakom Mníchovskej dohody rúcali inštitúty demokratickej štátnej moci. Časť občanov v tejto situácii ochotnejšie načúvala argumentom o potrebe bezpodmienečnej jednoty pod vedením silnej ruky. Ďalších pripravil prežitý šok o zvyšky energie, s ktorou dovtedy dokázali vzdorovať autoritárskym tendenciám.

S vedomím nemeckej podpory bolo pre ľudákov odrazu pomerne ľahké vyhlásiť sa za jediných naozajstných reprezentantov národa a ostatné politické strany dotlačiť k splynutiu alebo rovno zakázať, policajne im zapečatiť sekretariáty a obsadiť všetky rezorty v autonómnej vláde. Do konca roka stihli zorganizovať aj voľby-nevoľby do snemu, v ktorých už bola k dispozícii len jediná kandidátna listina – tá ich.

Podobne ako pri ničení plurality politických strán sa ľudáci správali voči spolkom a občianskym združeniam. Zrejme nebolo bez zlomyseľnosti, že zákaz činnosti organizáciám s celoštátnou pôsobnosťou ako skauting, Sokol či Robotnícke telovýchovné jednoty datovali na jubilejný deň demokratickej republiky, 28. októbra 1938.

Koniec slobody združovania a konfiškáciu spolkového majetku v prospech stabilizujúceho sa ľudáckeho režimu zakotvili do nariadení autonómnej vlády „o zaistení majetku spolkov, korporácií a základín, ústredie ktorých je mimo Slovenska“, a „o rozpustení všetkých tzv. branných organizácií a uznaní Hlinkovej gardy ako jedinej brannej organizácie na území Slovenskej krajiny“.

Začiatkom decembra bol zákaz činnosti rozšírený aj na zvyšok spolkov, teda na tie, ktoré mali ústredie na Slovensku. Niekoľkým vybraným organizáciám, ako Červený kríž či Živena, bola ponechaná formálna samostatnosť, ale museli do svojho vedenia prijať nové, voči režimu lojálne „znormalizované“ kádre.

Českí sokoli za slovenskú vec

Priebeh aj motívy vtedajšieho ľudáckeho útoku na slobodné občianske združovanie možno dobre ilustrovať na prípade telocvičnej jednoty Sokol. Išlo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

História

Slovenský štát

Komentáre

Teraz najčítanejšie