Kmotrík naznačil radikálnu zmenu. Slovan sa môže inšpirovať Slaviou či Salzburgom

Slovan Bratislava nedávno prešiel radikálnou zmenou v štruktúrach klubu. To bude mať nevyhnutne vplyv aj na jeho prestupovú politiku.

Zimné prestupové obdobie sa blíži, ale klub napriek tomu nemá žiadnych skautov, teda ľudí, ktorých hlavnou náplňou práce je nájsť vhodné posily.

Majiteľ klubu Ivan Kmotrík na začiatku mesiaca v rozhovore pre Denník N povedal, že ich nepotrebujú. „Zajtra nejdeme nakupovať hráčov. Skôr máme dohodu so Stars & Friends (futbalová agentúra – pozn. red.), oni majú dobré portfólio hráčov. Teraz sa v princípe nič nedeje. O dva-tri týždne dohráme skupinovú fázu, potom sa odohrajú dve kolá ligy a sú majstrovstvá v Katare. Budeme musieť rozmýšľať, kto má akú zmluvu, a celkovo to treba vyhodnotiť.“

Slovan sa tento rok snažil o postup do skupinovej fázy v európskych pohároch. Liga majstrov ani Európska liga slovenskému majstrovi nevyšli, ale dostal sa aspoň do Európskej konferenčnej ligy. Kmotrík však zároveň priznal, že príjmy z tejto súťaže na dobrú finančnú bilanciu „ani zďaleka“ nestačia.

Ako ukazujú príklady z okolitých krajín, ak sa vo všeobecnosti klub zo strednej Európy chce stať sebestačným, najlepšou cestou je hľadanie zaujímavých hráčov, ich zlepšenie a predaj do jednej z top 5 líg.

V našom regióne sú pri predaji svojich hráčov lídrami Slavia Praha či Red Bull Salzburg. Oba kluby majú nepochybne väčšie finančné možnosti ako Slovan.

Kmotrík mladší pred sezónou hovoril o „najväčšom rozpočte v dejinách klubu“, podľa odhadov sa pohybuje medzi 10 a 15 miliónmi eur. Podľa rôznych zdrojov sa rozpočet Slavie pohybuje medzi 20 a 50 miliónmi eur.

Nie je to však len o peniazoch. Slavia a Salzburg si nastavili vhodnú prestupovú politiku: napríklad Slavia hľadá hráčov v domácej lige, ktorým ponúkne vyššie platy ako ich predošlé kluby, ale zaujímavé tipy nachádza aj v Škandinávii. Salzburg má zase sieť skautov po celom svete a do Rakúska prichádzajú talenty, ktoré patria k najlepším vo svojej vekovej kategórii.

Slaviu a Salzburg spája to, že majú dlhodobú filozofiu. Káder budujú s víziou, aby sa klubu stále darilo a aby aj zarábal.

V tom je rozdiel oproti Slovanu. Ten sa v posledných prestupových oknách zameral na nákup hráčov, ktorí by najmä mohli priniesť okamžitý úspech v pohárovej Európe. Príjmy z domácej ligy nestačia a slovenský klub potrebuje európsky futbal. Fortuna liga je však zároveň vhodným miestom na výchovu hráčov: vytvára priestor pre tých mladých a aj šancu dostať sa do lepšej ligy na Západe.

Hráči okolo 20 rokov

Slovan možno teraz filozofiu zmení. Z vedenia klubu odišiel Ivan Kmotrík mladší, keďže ešte predtým skončil športový riaditeľ Richard Trutz aj celé oddelenie skautov.

Novým športovým riaditeľom sa stal Róbert Tomaschek, viceprezidentom Stanislav Strapek a Róbert Vittek dostal funkciu riaditeľa pre medzinárodné vzťahy. Práve títo funkcionári by teraz v spolupráci s trénerom Vladimírom Weissom starším mali riešiť to, ako sa Slovan bude správať na prestupovom trhu.

Niečo naznačil už aj majiteľ Kmotrík: „Teraz treba spojiť všetky sily a začať vytvárať nový tím. Starší hráči nám doniesli úspech, ale nemôžu tam byť naveky. 34-, 35- či 36-ročných musíme vymeniť a hľadať dobré typy hráčov vo veku okolo 20 rokov.“

Pre Slovan by išlo v podstate o radikálnu zmenu. Keď si Weiss vyberal hráčov v lete 2021, prišiel napríklad Čech Jaromír Zmrhal (27), Armén Tigran Barseghjan (28) a aj dvaja skúsení gruzínski reprezentanti, ktorých dobre poznal: Guram Kašia (33) a Džaba Kankava (35). Toto leto prišiel Juraj Kucka (35). Treba povedať, že práve títo futbalisti sa stali pre Slovan oporami a veľmi mu pomohli v ťažkých európskych zápasoch. Navyše po skončení zmlúv prišli zadarmo.

Negatívom však je, že vzhľadom na svoj vek nemajú až takú veľkú trhovú hodnotu. Alebo ako sa bežne hovorí vo futbalovom prostredí, nemajú „sell on value“.

Hoci napríklad Kankava hrá výborne, ťažko si predstaviť, že by Slovan na ňom dokázal výrazne zarobiť.

Práve to je však pre slovenský klub najreálnejšia cesta k peniazom. V rozhovore pre Denník N o tom minulý rok hovoril generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček. „Máme tu ideálne podmienky, aby sa klub postupne stal samofinancovateľným,“ povedal.

Trenčín sa spolieha na stratégiu, že privedie lacnejších hráčov zo zahraničia, dá im šancu a potom ich so ziskom predá. Dokázal to napríklad pri prestupe Brazílčana Wesleyho, ktorého kúpil belgický Club Brugy za 850-tisíc eur, a Trenčín dostal aj percentá z ďalšieho predaja: z 25 miliónov eur, ktoré neskôr zaňho zaplatila Aston Villa.

Slovanu sa v posledných rokoch finančne podarili štyri väčšie prestupy, keď predal Andraža Šporara (Sporting, 7 miliónov eur plus percentá z ďalšieho predaja), Dominika Greifa (Mallorca, 2,5 milióna), Dávida Strelca (Spezia, 1,8 milióna) a Rafaela Ratãa (Toulouse, 1,2 milióna). (Prestupové sumy sú uvedené podľa portálu Transfermarkt – pozn. red.)

Pri posledných posilách to zatiaľ na veľký zisk nevyzerá. Napríklad zatiaľ sa nedarí srbskému útočníkovi Ivanovi Šaponjićovi, pri ktorom sa dúfalo, že by mohol napodobniť úspech Šporara.

Okrem Kucku prišli pred aktuálnou sezónou aj Giorgi Čakvetadze a Eric Ramírez, obaja však len na hosťovanie. Slovan ich preto predávať nemôže, hoci najmä Čakvetadze zatiaľ predvádza kvalitné výkony.

Slavia chce technické a fyzické parametre

Pri svojom odchode zo Slovana sa k tejto téme vyjadril aj Ivan Kmotrík mladší: „V roku 2019, keď bolo mužstvo zložené z hráčov s perspektívou ďalšieho predaja a náklady na vtedajší káder boli diametrálne nižšie než teraz, sme dokázali hrať Európsku ligu, ktorú nemôžeme porovnávať s kvalitou aktuálnej skupiny v Európskej konferenčnej lige. A to je moja predstava o fungovaní klubu a nie to, ako vyzerá aktuálny stav.“

Kmotrík ml. tým narážal na to, že klub zmenil svoju filozofiu, keď si hráčov začal vyberať tréner Weiss.

Kmotrík starší na to reagoval: „Je to vec názoru. [Tigrana] Barseghjana chcel Vlado aj Ivo, dvoch Gruzínčanov si zobral Vlado, ale sú to ozaj najlepší stopér [Guram Kašia] aj defenzívny záložník [Džaba Kankava], akých sme mali. Možno bol problém, či [Matúš] Vojtko alebo Adler boli najlepšia kúpa, ale tí sa ešte môžu vyhrať.“

Ďalší predaj hráčov je však pre slovenský klub najlepšou cestou, ako byť čo najmenej závislý od štedrého vlastníka. Práve o to sa možno bude Slovan teraz pokúšať. Vzorom môže byť pražská Slavia, ktorá má väčší rozpočet a aj pravidelne hráva európske poháre. Tá dokáže predávať hráčov priamo do Premier League. West Ham United zaplatil za záložníka Tomáša Součeka takmer 20 miliónov libier. Slavia ešte predtým odmietla ponuky z Ruska a Talianska, lebo ich považovala za nedostatočne lukratívne. Ukázala tak, že niekedy sa s predajom oplatí počkať. Mala však v tom čase výhodu, že hrala skupinu Ligy majstrov, dokázala trápiť veľkokluby a Souček patrí k najlepším českým futbalistom súčasnosti.

Slavia dokáže nájsť vhodné posily aj v domácej súťaži. Keď mladých hráčov privedie, zlepší ich, lebo im dodá sebavedomie, napríklad konfrontáciou v európskych dueloch. Kmotríkovci dlhodobo tvrdia, že ak chcú hráča z našej ligy, kluby si za nich pýtajú príliš veľa, keďže vedia, že Slovan má peniaze.

„[Slavia] má určité technické a fyzické parametre, ktoré musia posily spĺňať. Zároveň má aj finančnú silu, aby ich nakúpila. Získala široký káder a niektorých poslala na hosťovania. Z tohto kádra potom vyskočili zaujímavé mená. A taktiež mladí hráči nemajú až také veľké platy ako skúsenejší lídri z minulosti. Klubu dáva zmysel, aby dával priestor mladým,“ vysvetľoval pre Denník N Dušan Uhrin mladší, bývalý tréner Slavie, ktorý naposledy pôsobil na Cypre.

Slavia napríklad našla Abdallaha Simu v druholigovom Táborsku a potom ho predala za 7 miliónov libier Brightonu. Naposledy cez leto na predajoch zarobila dokopy 16 miliónov eur: Alexander Bah odišiel do Benficy (8 miliónov eur), Petar Musa do Boavisty (4,25 milióna) či Daniel Samek do Lecce (2 milióny).

Atraktívny Salzburg

Trochu odlišnú filozofiu má Red Bull Salzburg, ktorý talenty hľadá po celom svete a priváža ich do vlastnej akadémie, kde z nich robí hotových hráčov.

Aj Salzburg sa na začiatku „éry Red Bullu“ spoliehal na skúsených hráčov, ale pred desiatimi rokmi to zmenil. Športovým riaditeľom sa stal Nemec Ralf Rangnick, ktorý presadzoval herný štýl s vysokým pressingom a nákupy mladých. V Rangnickovej práci pokračuje dnešný športový riaditeľ Christoph Freund, o ktorom sa nedávno hovorilo ako o kandidátovi na takúto funkciu v Chelsea.

Salzburg dokáže talenty nielen nájsť, ale má aj peniaze a infraštruktúru na to, aby ich skutočne priviedol. A zároveň vie, ako ich potom pripraviť na najťažšie zápasy. „Pomáha nám aj to, že v posledných rokoch s nami boli mnohí skvelí hráči,“ povedal Freund na začiatku roka pre Denník N. V Salzburgu sa do veľkého futbalu dostal Erling Haaland či Sadio Mané.

„Potom si nás vyberajú aj hráči, ktorí by inak nikdy neuvažovali o tom, že budú hrať v Rakúsku. Sme pre nich atraktívni. Hrajú u nás v menšej lige, ale v posledných rokoch vždy aj v Lige majstrov. Nie je to iba o vyhrávaní v rakúskej lige, ale aj o európskych pohároch. Takto sa mladí hráči môžu rozvíjať najlepšie,“ dodal.

Tí, ktorí sa hneď nedostanú do A-tímu, hrajú za druholigový FC Liefering, ktorý je partnerským klubom Red Bullu Salzburg.

Slavia a Salzburg ukazujú cestu aj pre slovenské kluby vrátane Slovana. U nás by však takúto filozofiu, samozrejme, museli prispôsobiť vlastným rozpočtom.

Každý futbalový klub však potrebuje udržateľný model: a už v januári bude vidno, či Slovan svoju filozofiu nejakým spôsobom upraví.