V Tichej doline už rastie prales. Je to tak vďaka kalamite, vďaka občanom a jednej odvážnej úradníčke (reportáž)
Keď víchrica vyvrátila v Tichej doline celé stráne smrekových lesov, ochranári vedeli, že je to najlepšie riešenie, aby sa monokultúry premenili na pestrý a odolnejší les. Odvozu dreva bránili vlastným telom. Ťažbu napokon zastavila úradníčka, ktorú to stálo miesto.
„Hovorí sa, že ekologické procesy trvajú veľmi dlho, no niekedy to môže byť len 15 minút. Vietor vyvráti celý les a ekologické procesy sú naštartované,“ opisuje ochranár Erik Baláž to, čo sa od roku 2004 deje v Tichej a Kôprovej doline. Rozsiahla vetrová kalamita bola podľa neho to najlepšie, čo sa mohlo lesom v tejto doline stať.
Do Tichej doliny sa pridávam na exkurziu, ktorú zorganizovalo občianske združenie Prales. Medzi účastníkmi sú viacerí slovenskí ochranári, vedci aj správa národného parku. Sprievodcom je Erik Baláž, ktorý je tvárou záchrany týchto dvoch dolín. Chceme vidieť, ako sa umelo vysadený les mení opäť na prirodzený, ak ho človek nechá na pokoji. Na pláne je aj návšteva unikátneho limbového pralesa.
Prvá zastávka je hneď pri rieke Belá, ktorú musíme prekročiť po jednoduchom drevenom mostíku, aby sme mohli pokračovať do Tichej doliny. Pred štyrmi rokmi tu bol mostík so strieškou, no vzala ho povodeň. Podľa Erika Baláža sú povodne na Belej menej časté a menej výdatné, než boli v minulosti. Potvrdili to merania prietokov, ktoré sa tu od roku 1928 robia rovnakým spôsobom.
„V rokoch 1934 a 1958 boli také povodne, že na tomto mieste tieklo 180 kubických metrov za sekundu. Teraz je tu 10 metrov. Za posledných 40 rokov bola najväčšia povodeň v roku 1997, keď tieklo niečo vyše 90 kubíkov za sekundu.“ Vysvetlenie treba podľa Baláža hľadať v tom, že kedysi bola dolina oveľa viac vyrúbaná a páslo sa tam, no povodie už zregenerovalo.
Erik Baláž hovorí, že voda je čistá aj pri povodniach. Nie je to preto, že
