Ľudia najviac veria prezidentke Čaputovej, s väčším odstupom je druhý Pellegrini (prieskum Ipsosu)

Prezidentka Zuzana Čaputová mala aj v októbri najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi slovenských politikov. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N jej dôverovalo 45,2 percenta opýtaných.

Oproti septembru išlo o nárast 1,6 percentuálneho bodu. Prezidentke rozhodne dôveruje takmer 22 percent opýtaných a skôr jej verí ďalších 23 percent.

Prezidentke dôverujú voliči SaS, PS aj OĽaNO, Pellegrinimu aj voliči Smeru

Zuzana Čaputová má vysokú popularitu medzi voličmi SaS a PS, dôveruje jej až okolo 90 percent z nich. Verí jej aj viac ako 70 percent voličov OĽaNO a KDH, šiesti z desiatich priaznivcov Sme rodina, ale aj takmer 40 percent priaznivcov Hlasu. Naopak, veľmi nízku dôveryhodnosť má medzi priaznivcami Smeru a Republiky.

Druhým najdôveryhodnejším politikom bol opäť predseda Hlasu Peter Pellegrini. Dôvera v bývalého premiéra vzrástla zo septembrových 34,4 na 36,1 percenta. Zvýšila sa teda o 1,7 percentuálneho bodu.

Pellegrini je v posledných mesiacoch pomerne aktívny a podľa volebného modelu Ipsosu pre Denník N sa zvýšili aj preferencie jeho strany. Dostala sa už mierne nad 20 percent a aj pre pokles SaS sa dostala dokonca do pozície, že bez Hlasu by v súčasnej konštelácii preferencií nebolo možné zostaviť vládu.

Pellegrinimu rozhodne dôveruje 9,5 percenta respondentov a skôr mu dôveruje necelých 27 percent. Prezidentka Zuzana Čaputová má výrazne väčší podiel tých, čo jej dôverujú „rozhodne“, teda presvedčených fanúšikov.

Predseda Hlasu má okrem 90-percentnej dôvery vo vlastnej strane vysokú popularitu aj medzi voličmi Smeru (dôveruje mu viac ako 60 percent z nich), či medzi priaznivcami Sme rodina (takmer 40 percent), alebo Republiky (36 percent).

Prieskum robila agentúra Ipsos už po teroristickej vražde spred Teplárne, pri ktorej zahynuli Juraj Vankulič a Matúš Horváth.

Výsledky Ipsosu sú mierne odlišné než v prípade októbrového prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza. V ňom Pellegrini tesne predbehol Čaputovú – expremiérovi dôverovalo 41 a prezidentke 40 percent respondentov.

Heger, Kollár a potom Fico

V prieskume Ipsosu za Pellegrinim s odstupom nasleduje premiér Eduard Heger, ktorému rozhodne dôveruje len 5,6 percenta opýtaných a ďalších 17,4 percenta odpovedalo, že mu verí „skôr“. Predsedovi vlády z OĽaNO tak dohromady dôveruje 23 percent ľudí.

Heger má okrem OĽaNO vysokú dôveru aj medzi voličmi KDH, v prípade SaS ide o nadpriemerných 40 a PS 34 percent.

Nasleduje Boris Kollár s 28,2-percentnou dôveryhodnosťou. Rozhodne mu verilo 4,1 percenta a skôr 24 percent oslovených. Okrem Sme rodina má pomerne vysokú dôveryhodnosť aj medzi priaznivcami OĽaNO.

V rebríčku dôveryhodnosti sa z tretieho na piate miesto prepadol predseda Smeru Robert Fico. Expremiérovi rozhodne verí 8,3 a skôr verí 19,8 percenta, čo je dohromady 28,1 percenta. Minulý mesiac bol dôveryhodným pre 29,5 percenta respondentov. Ficova dôveryhodnosť v posledných mesiacoch vzrástla aj podľa prieskumov agentúry Focus.

Agentúra Ipsos do prieskumu zaradila aj bývalého ministra zahraničia, ktorý dostal od Richarda Sulíka ponuku viesť kandidátku SaS, číže v strane by sa o ňom uvažovalo ako o možnom Sulíkovom nástupcovi. Korčokovi, ktorý nakoniec ponuku odmietol, dôverovalo 25,2 percenta opýtaných (8 percent rozhodne a ďalších 17,2 skôr).

Na siedmom mieste je predseda SaS Richard Sulík. Tomu rozhodne dôveruje len 3,4 percenta a skôr mu dôveruje 19,3 percenta respondentov. Jeho dôveryhodnosť sa tak dostala na 23 percent, čo je rovnaké číslo ako pred mesiacom.

Agentúra zisťovala aj dôveryhodnosť bývalých politikov Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, ktorí pripúšťajú návrat do celoslovenskej politiky. Miklošovi dôveruje 18,6 a Dzurindovi 15,6 percenta respondentov.

Dzurindu predbehol Milan Uhrík z extrémistickej Republiky. Verí mu 17,6 percenta opýtaných.

Nasleduje predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová (16 percent), šéf SNS Andrej Danko (15,4 percenta) a právoplatne odsúdený extrémista Marian Kotleba z ĽSNS (13,4). Predsedovi PS Michalovi Šimečkovi dôveruje 12,9 percenta, medzi voličmi má pomerne nízku poznateľnosť, podobne ako predseda KDH Milan Majerský s 11,4 percentami.

Predseda OĽaNO Igor Matovič sa umiestnil na predposlednom mieste. Verí mu len 11,2 percenta opýtaných. Rebríček Ipsosu uzatvára predseda Aliancie Krisztián Forró (4,4 percenta), ktorý má medzi voličmi nízku poznateľnosť.

Aké prieskumy zverejňujeme

Denník N doteraz pri prieskumoch verejnej mienky pracoval takmer výhradne s dátami agentúr Focus a AKO (týkalo sa to najmä politických prieskumov) a agentúry 2muse (od ktorej sme preberali niektoré spoločenské prieskumy a s ktorou sme organizovali kvalitatívne výskumy vo forme skupinových rozhovorov).

Všetky tri agentúry sú členmi Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA), ktorá svojich členov zaväzuje dodržiavať štandardy kvality a kódex Európskeho združenia pre marketingový výskum.

Od augusta úzko spolupracujeme s agentúrou Ipsos, ktorá tiež je členom asociácie SAVA. Ipsos je členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete. Na Slovensku pôsobí od roku 1997, je známa skôr inými typmi prieskumov než politickými, no v Európe pracujú s jej dátami všetky relevantné médiá. V Česku patrí k najčastejšie citovaným agentúram, český Deník N využíva jej dáta napríklad aktuálne v súvislosti s prezidentskými voľbami.

Metodika Ipsosu sa v porovnaní s politickými prieskumami Focusu či AKO mierne líši, lebo prebieha cez online dotazník. Focus a AKO tiež využívajú túto formu, prieskumy volebných preferencií však najčastejšie robia prostredníctvom osobného či telefonického dopytovania.

„Vzorka respondentov je reprezentatívna voči celej populácii, to znamená, že jej štruktúra zodpovedá štruktúre oprávnených voličov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti sídla a kraja a zároveň s takzvaným previazaním kvót veku a pohlavia, veku a vzdelania,“ vysvetľuje riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský.

Ipsos minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, zvážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania. „Vďaka tomuto prístupu dosiahneme vysokú reprezentatívnosť vzorky na základe ekonomických faktorov, ktoré majú podľa našich analýz vyšší vplyv na voličské správanie než prístup k internetu,“ dodáva Hankovský.