Pellegrini za rok na Hrade: železobetón a vysoký múr, ako si prial Paška (+fotogaléria)
Peter Pellegrini je rok predsedom parlamentu, no bol to najmä rok paškovcov a Váhostavu. Obe skupiny výrazne poznačili aj prestavbu Bratislavského hradu. Ohrozenie pamiatok má preskúmať prokuratúra.
Severná terasa Bratislavského hradu je dnes plná novostavieb z betónu a ocele. Tu niekde je aj keltsko-rímske archeologické nálezisko z prvého storočia pred Kristom? Na to treba veľkú dávku fantázie, aby ste si ho tam vedeli predstaviť.
Všetko dôležité sa v tejto časti Hradu udialo za posledný rok, odkedy je šéfom Národnej rady a pánom Bratislavského hradu Peter Pellegrini. Za Pellegriniho vykopali veľkú jamu pre podzemné garáže, tie už vybetónovali aj zasypali a najnovšie obohnali niekoľkometrovým múrom z liateho betónu, ktorý bude okolo celej barokovej záhrady. Múr je dominantnejší ako na všetkých doterajších vizualizáciách, zo zeme ponad jeho okraj nevidíte. Zo stavby výrazne kričí oceľový krov budúcej Zimnej jazdiarne, masívnej stavby na kultúru a spoločenské akcie.
O Bratislavskom hrade rozprávajú turistom aj v rakúskom archeologickom parku Carnuntum. „To naozajstné Carnuntum bolo tam, kde je dnes Bratislavský hrad. Len škoda, že na jeho mieste sú dnes podzemné garáže,“ hovorí medzi rímskymi stavbami slovenský sprievodca Andrej Klemensich.
Garáže na nálezisku sa nepáčia v Rakúsku, na Slovensku však Peter Pellegrini škandál ustál. Protesty utíchli a stavba finišuje bez väčšieho odporu.
Budúcnosť severnej terasy Bratislavského hradu (pohyblivý obrázok)
Pellegrini: Keltmi sa pochváli
Nezastaví ho zrejme ani prípadné vyšetrovanie. Hradom sa v týchto dňoch zaoberá prokuratúra. Podnet aktivistov z SOS Bratislavský hrad pre podozrenie z porušenia zákona pri stavbe garáží a nedostatočnej ochrany pamiatkového fondu jej postúpila ombudsmanka Jana Dubovcová.
Podnet posunula krajská prokuratúra okresnej, „a to ako podnet na preskúmanie právoplatných rozhodnutí stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto“, hovorí Michal Šúrek z krajskej prokuratúry. Prokuratúra si od stavebného úradu vypýtala spisy.
Predseda parlamentu opakuje, že pri výstavbe nepoškodili žiadne pamiatky, a sľubuje verejnosti ukázať vzácne nálezy v „keltskej ceste na Hrade“. Do leta by mala byť hotová Zimná jazdiareň a zreštaurované keltské nálezy pod ňou. Nad iným nálezom nazvaným Pod gaštanmi má byť dovtedy hotová len hrubá stavba a severná terasa tak zrejme zostane staveniskom nielen po voľbách, ale aj po začiatku európskeho predsedníctva v júli.
Pellegrini nechce byť spájaný s garážami, jeho kancelária odmieta počas celého roka žiadosti o rozhovory o Hrade. Namiesto paškovského „Vyhraj voľby a môžeš všetko“ (bol to jeho predchodca, kto nastavil tento plán obnovy Hradu) je Pellegrini skôr mediátorom. O svojom postupe presvedčil aj prezidenta Andreja Kisku.
Archeológovia či reštaurátori mu prístup ku Keltom nevedia odpustiť, no verejnosť zásobuje z času na čas výpočtom svojich ústupkov: časť nálezov, ktoré mali zostať v zemi, ukážu časom verejnosti, a najmä: zákazku možno až za tri milióny eur nedá priamo Váhostavu, ale sľubuje súťaž.
Podobne ako pred voľbami 2010 Smer slávnostne odhalil sochu Svätopluka, aj teraz môže Hrad strane poslúžiť v kampani. Pred voľbami 2016 môže odhaliť rozsiahlu rímsku dlažbu v podzemí pod palácom.
Video: Ako Pellegrini presvedčil prezidenta
Autor: Martina Pažitková
Váhostav: 100 miliónov eur
Veľkú časť Hradu ohradili nedávno novým plotom, všade sú nápisy Váhostav. Firma stavenisko rozšírila, no ani zďaleka pre ňu nie je takým reputačným problémom ako neplatenie dlhov pri výstavbe diaľnic a obvinenia, že zakrýva svojich naozajstných vlastníkov.
Kancelária Národnej rady podpísala poslednú zmluvu s Váhostavom dva dni po nástupe Pellegriniho do funkcie. Išlo o takmer dva milióny eur na ochranu pamiatok. Odvtedy Váhostavu nepodpísal ani euro. To však neznamená, že by peniaze netiekli.
Naopak, Váhostav má na stavenisku desiatky robotníkov, takmer denne cez úzke brány jazdia nákladné autá, ktoré zanechávajú v omietke ryhy. „Spoločnosť Váhostav SK, rovnako ako iné súkromné firmy, nevidí dôvod zverejňovať podrobné informácie o svojich tržbách, keďže ide o citlivé informácie,“ odpovedá firma na otázku, akú sumu doteraz zinkasovali od parlamentu.
Váhostav už za obnovu Bratislavského hradu od roku 2009 utŕžil spolu zhruba 100 miliónov eur. To je zhruba na úrovni jeho ročných tržieb, stále najviac zarába na diaľniciach.
Zo zmlúv a z odpovedí Váhostavu je jasné, že len za prestavbu severnej terasy Hradu, teda súčasnú fázu, má štát zaplatiť takmer 28 miliónov eur s DPH.
„Zisk Váhostavu za opravu Bratislavského hradu je nula,“ tvrdil generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík v čase najväčších problémov firmy pre reštrukturalizáciu v lete tohto roka.
Národná rada opakuje, že na Hrade nepoškodili žiadne vzácne nálezy, a aj Váhostav hovorí, že ich stavenisko nie je ohrozením pre hradné bralo. „Áno, stavebník vie zaručiť, že výkopové práce neohrozili stabilitu hradného kopca a práce ani neovplyvnili električkový tunel pod Hradom.“
Na Hrade je ešte zákazka za zhruba tri milióny eur na ochranu pamiatok, na ktorej začnú pracovať až po voľbách. Tú nemá Váhostav istú, vedenie parlamentu na ňu sľubuje súťaž.
Aj s Váhostavom sa o garážach komunikuje ťažko. Všetky odpovede si musí nechať odobriť Národnej rade. Pôvodne sľuboval aj to, že ukáže stavenisko, no napriek súhlasu parlamentu to za viac ako pol roka nevyšlo. Po mnohých mesiacoch napokon odpovedal emailom.
Pamiatkari: Tí, čo súhlasia a majú za sebou Maďariča
Významnú úlohu pri výstavbe garáží na keltsko-rímskom nálezisku mal krajský pamiatkový úrad. Ten vydal povolenia a odobril napríklad presun jedného z rímskych stĺpov a odrezanie časti 16-metrového múru, pod ktorým bude viesť príjazd do podzemných garáží.
Pamiatkari spadajú pod ministerstvo kultúry a práve odtiaľ sa im dostalo netradičnej podpory. Minister Marek Maďarič zapojil garáže na Hrade do svojej divadelnej hry o bratislavských privatizéroch a zbohatlíkoch. Z hry nie je jasné, či kritizuje staviteľov, alebo archeológov, Maďarič však na premiére vyhlásil, že pamiatky na Hrade nie sú v ohrození. „Garáže ako také, pokiaľ neničia pamiatky, mi neprekážajú,“ povedal.
Šéf krajských pamiatkarov Peter Jurkovič zasa tvrdil, že s Národnou radou si všetko vyhádali a dosiahli viaceré ústupky. Na zastavenie garáží podľa neho nemali možnosti, pokiaľ parlament postupoval podľa ich rozhodnutí. „Nikto tu nie je riaditeľom sveta, aby to mohol prikázať vlastníkovi,“ povedal Jurkovič.
„Pokiaľ nás niekto stavia do roviny barbarov a laikov, tak asi by si mal pozrieť skutočnosť,“ povedal zasa Ivan Staník, metodik z pamiatkového úradu, ktorý mal väčšinu času na starosti prestavbu Hradu. Už tam nepracuje. Podľa jeho šéfa odišiel, pretože nesúhlasil s ústupkami aktivistom.
Video: Letecké zábery zo začiatku roka
Autori: Martina Pažitková, Peter Kuročka/flyfoto
Architekti: Betón na Hrade aj v podhradí
„Tie nálezy sú fantastické. Prepísali známe dejiny Hradu. Som veľmi rád, že som pri tom mohol byť od začiatku. Od prvého nálezu, mozaikovej dlažby na nádvorí paláca.“ To nie sú slová archeológa, ale architekta Ivana Masára, ktorý spolupracuje na rôznych prestavbách Bratislavského hradu už od 80. rokov minulého storočia.
Jeho firma Bouda Masár projektovala aj podzemné garáže, za posledné tri roky má s Kanceláriou Národnej rady zmluvy za vyše pol milióna eur.
Títo architekti výrazne formujú aj podhradie. Pre J&T Real Estate projektovali komplex administratívno-obytných budov komplexu Zuckermandel, z ktorých už stoja železobetónové skelety. Už teraz stavby výrazne zakrývajú výhľad na Bratislavský hrad z nábrežia Dunaja.
„Treba vrátiť tento priestor ľuďom. So všetkým, čo k tomu patrí. S históriou, ktorá z tohto miesta dýcha, s artefaktmi, ktoré dosvedčia, že Slováci tu žili tisícročia,“ hovoril v roku 2009 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška na stavenisku Bratislavského hradu.
Ukázalo sa, že na hradnom kopci nežili Slováci, ale Kelti, pre ktorých tam stavali Rimania. Pre Smer tam teraz Váhostav postavil garáže.
Fotografie zo staveniska na Bratislavskom hrade
Podhradie – Zuckermandel
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
