Gorbačovovo tragické dedičstvo
Kým úplne pochopil obrovské výzvy, ktorým čelil sovietsky komunizmus, už nemal žiadnu kontrolu nad silami, ktoré pomáhal rozpútať.
Autor je člen britskej Snemovne lordov
Michaila Gorbačova, posledného lídra Sovietskeho zväzu, pochovali minulý mesiac na Novodevičskom cintoríne v Moskve vedľa jeho manželky Raisy a blízko jedného z jeho sovietskych predchodcov Nikitu Chruščova. To, že sa na pohrebe nezúčastnil ruský prezident Vladimir Putin, nikoho neprekvapilo. Koniec koncov, onen cintorín je miesto, kam poslali na posledný odpočinok „neúspešných“ sovietskych lídrov.
Obdiv na Západe
Putinova urážka mi pripomenula rozhovor, ktorý som absolvoval pred dvomi desaťročiami počas polnočnej prechádzky po Červenom námestí. Zrazu som oslovil armádneho dôstojníka stojaceho pred Leninovým mauzóleom, ktorý sa ponúkol, že mi ukáže hroby vysokopostavených sovietskych činovníkov. Videl som rad hrobov a podstavcov pre sovietskych lídrov: od Stalina cez Leonida Brežneva po Alexeja Kosygina a Jurija Andropova. Posledný podstavec bol neobsadený. „Pre Gorbačova, predpokladám?“ spýtal som sa. „Nie, jeho miesto je vo Washingtone,“ odpovedal dôstojník.
Je iróniou, že Gorbačova na Západe obdivovali za to, že dokázal niečo, čo si nikdy neplánoval: privodiť koniec Sovietskeho zväzu. V roku 1990 dostal Nobelovu cenu za mier, no Rusi ho vo všeobecnosti považovali za zradcu. Pri svojom nešťastnom pokuse o politický návrat v ruských prezidentských voľbách v roku 1996 získal len pol percenta hlasov.
