Ortopéd je najlepším bežcom na Slovensku: Asfalt je v poriadku, no nie pre deti. Ak beháte často, užívajte lieky na kĺby
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Lekár Peter Ďurec je spolu s Tiborom Sahajdom najlepším slovenským vytrvalostným bežcom, na pretekoch ho však stretnete len málokedy. Oveľa viac času trávi vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde pracuje ako ortopéd. Zvyčajne trénuje tak, že beháva do práce a z práce, výnimkou sú len dni, keď má nočné služby.
Na októbrovom polmaratóne v Košiciach jasne vyhral a zaznamenal štvrtý najlepší čas slovenskej histórie 1:04:24 h. Na pretekoch bežal tak rýchlo, že medzičasy na 5. a aj na 10. kilometri by mu na oboch tratiach stačili na slovenský výkon roka. V rozhovore hovorí:
- prečo je takmer nemožné vyhnúť sa artróze;
- aké látky by mali obsahovať lieky na kĺby;
- prečo je beh po asfalte problémom hlavne pre deti;
- v čom beh a cyklistika pomáhajú a v čom škodia;
- na čo si musia dať športovci pozor pri tréningu v horách;
- prečo si nepíše tréningový denník a aké má ďalšie plány.
Behali ste aj popri štúdiu medicíny na 2. Lekárskej fakulte v Prahe, kde vás viedol popredný český tréner Jan Pernica. Ten pre Denník N povedal, že ste mohli byť jeden z najlepších vytrvalcov v Európe. Prečo ste dali prednosť medicíne?
Beh je kariéra na pol života. Teraz mám 30 rokov, možno ešte do štyridsiatky sa dá súťažne behať na solídnej úrovni, ale potom by mi zostalo maximálne trénerstvo. Lekárom môžem byť do dôchodku.
Ako by ste definovali svojho typického pacienta?
Šesťdesiatnik, najčastejšie s obezitou alebo poznačený náročným životom, prípadne bývalý športovec. Typickým príznakom je bolesť kolenného alebo bedrového kĺbu.
Spomenuli ste aj bývalých športovcov. Prečo?
Treba si uvedomiť, že vrcholový šport nie je úplne zdravý. Väčšina z nás má drobné odchýlky v symetrii tela, ktoré sa týkajú pohybového aparátu. Tieto asymetrie sa neprejavia okamžite tak, že by nás obmedzovali v bežnom živote, no pokiaľ je záťaž nadmerná a nie sme dokonale symetrickí, raz sa to na nejakom kĺbe prejaví tak, že sa preťaží. Je to, ako keď kvapká voda z odkvapu na betón. Aj keď je to stále len kvapka, za pár rokov bude v betóne diera.
Ako tomu zabrániť?
Záťaž musí byť primeraná, dôležitá je aj rehabilitácia a kompenzačné cvičenia. Odhalenie dysbalancií a odporúčanie konkrétnych kompenzačných cvikov je už parketa pre fyzioterapeutov. Pri cvičení je dôležité aj správne vykonanie cviku.
My ortopédi pacientom s artrózou kolena odporúčame skôr cyklistiku, nie beh. Bicykel posilní svalstvo v okolí kolena a je bez dopadov na zem. Na druhej strane pri bicyklovaní sme zhrbení, hlava je vysunutá dopredu, čo nie je ideálne pre chrbticu. Naopak, beh je pre chrbticu výborný.
Ako z toho vykľučkovať?
Robiť obe aktivity v primeranej intenzite. Samozrejme, ak nám ide prioritne o zdravie, nie o výkon.
Vy sám aktívne behávate, navyše na výkonnostnej úrovni, ročne odbehnete stovky kilometrov. Ako sa na to pozeráte z pohľadu zdravia svojich kĺbov?
Existuje aj prevencia – chondroprotektíva. Bežci by ich mali brať preventívne, skôr ako sa objavia príznaky artrózy (opotrebovanie kĺbovej chrupavky, pozn. redakcie). Každému bežcovi, ktorý behá viac ako 3-tisíc kilometrov za rok, by som ako prevenciu radil trojmesačnú kúru raz ročne.
Aké účinné látky by mali lieky na kĺby obsahovať?
Sú to tieto látky:
