Svetový newsfilter: Ukrajinci predpovedajú tri scenáre najťažšej zimy v modernej histórii krajiny

Dobrý deň,

posledné týždne ruských cynických útokov na ukrajinské mestá, ktoré zabíjajú civilistov, oberajú ich o elektrinu, teplo či vodu, ukazujú, že Ukrajinu čaká najťažšia zima v jej moderných dejinách.

Začala sa štvrtá fáza totálnej vojny, ktorá trvá už osem mesiacov. V tej prvej šlo o neúspešný pokus o blitzkrieg, v druhej o relatívne úspešný postup ruskej armády, v tretej o prevzatie iniciatívy z ukrajinskej strany a postupné oslobodzovanie obsadených miest.

Európa: Aká bude ukrajinská zima?

Putinova najnovšia snaha ničiť Ukrajinu a zároveň prinútiť Kyjiv k ústupkom bude ťažkou skúškou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre jej spojencov – najmä Európu, ktorá sa nebude chcieť vzdať svojho komfortu.

Ukrajinský server NV oslovil piatich expertov z rôznych oblastí (vojenského a energetického experta, politológa i ekonóma), aby sa pokúsili predpovedať, ako táto zima nakoniec dopadne.

Vyšli mu z toho tri najpravdepodobnejšie scenáre. Odhadujú, že zima bude skutočne náročnou výzvou, no aj to, že medzi Ukrajincami stále prevažuje silný optimizmus a veľké očakávania od ukrajinskej armády. Pokiaľ ju aj naďalej budú výrazne podporovať západní spojenci.

Scenár 1: Prvý scenár je najnegatívnejší a ráta so zamrznutou Ukrajinou. Experti jeho pravdepodobnosť odhadujú na 15 percent a predstavujú si pod ním to, že stále viac ruských rakiet a dronov bude úspešnejších v útokoch na infraštruktúru miest.

Bežnou realitou sa stanú výpadky elektriny dlhé aj osem hodín. Prestane fungovať kúrenie a obyvatelia sa ocitnú v podobnej situácii ako mesto Alčevsk na Donbase v roku 2016, keď nefungovalo kúrenie a voda v potrubí zamrzla.

Vtedy museli evakuovať stovky ľudí, no teraz by to znamenalo novú masívnu vlnu ukrajinských utečencov. Ďalším dôsledkom bude prudký pokles ukrajinskej ekonomiky. NV predpovedá, že zlý dosah na osobné životy môže zmeniť náladu v spoločnosti v prospech zastavenia vojenských akcií. V Európe by zároveň mohlo dôjsť k „únave z Ukrajiny”.

Zelenskyj by to nemohol ignorovať a zrejme by sa snažil o dohodu s Kremľom. Na fronte by sa po zime dal očakávať silný ruský nástup.

Scenár 2: Druhý scenár je optimistickejší a ráta s úspešnou obranou aj ofenzívou (30 % pravdepodobnosť). Pri tomto scenári by sa podľa ukrajinského servera ukázali v dobrom svetle dodávky protiraketových systémov, ktoré by úspešne dokázali eliminovať ruské útoky na mestá.

Blackouty by mali menší charakter, väčšina domácností by zostala v teple, Ukrajina by sa prispôsobila životu vo vojne, väčšina Ukrajincov by podporovala vládu a verila vo víťazstvo nad ruským agresorom – tak ako doteraz.

Odhodlanie by sa prejavilo aj na fronte a ešte do konca roka alebo na jar by sa ukrajinská armáda dostala na línie z 23. februára 2022. To by znamenalo návrat nielen do Chersonu, ale napríklad aj zbombardovaného Mariupola.

Scenár 3: Za najreálnejší experti považujú tretí variant najbližšieho vývoja (55 % pravdepodobnosť). Ten je niekde medzi negatívnym a pozitívnym vývojom. Zhruba tretina ruských útokov by nakoniec predsa len trafila svoj cieľ.

Ukrajinci by si museli zvyknúť na výpadky elektriny na dve až štyri hodiny. Bolo by to náročné, ale nie katastrofálne. Ekonomika môže ešte mierne klesnúť a časť obyvateľstva zaujme neutrálnejší postoj voči Moskve. Stále však budú v menšine. V tomto scenári sa Ukrajincom podarí oslobodiť Cherson a pravý breh Dnipra.

Ide len o predpovede expertov a realita pokojne môže byť aj mixom spomínaných scenárov, prípadne sa situácia môže meniť a posúvať od jedného variantu k druhému.

Kramatorsk po ruskom útoku. Foto – TASR/AP

Bonusový názor: Zaujímavým dodatkom k týmto scenárom je ešte názor bývalého vysokopostaveného predstaviteľa CIA Petera Clementa, ktorý v článku vo Foreign Affairs píše, že Putinova invázia sa zmenila na katastrofálne bremeno, ktoré ohrozuje jeho vládu.

Hromadiace sa neúspechy na bojisku naznačujú, že má len málo dobrých možností, ako zvýšiť stávky a ešte viac riskovať. Putin podľa Clementa zjavne považuje zimu za kľúčového spojenca, ktorý mu umožňuje využiť energetický vplyv Ruska na Európu.

Zároveň je stále v hre použitie chemických alebo taktických jadrových zbraní. Putinove opakované zmienky o jadrových zbraniach naznačujú, že verí v efekt psychologického teroru, ktorý by vyvolal takým útokom.

Lenže, ako píše Clement, takéto kroky sú spojené s veľkým rizikom masívnej odvety Západu.

Ázia: Si bude aj naďalej neohrozeným vládcom

Si Ťin-pching sa definitívne zapísal do histórie ako jeden z najvplyvnejších lídrov modernej Číny. Po víkendovom zjazde komunistickej strany čoskoro začne už svoje tretie funkčné obdobie v pozícii prezidenta.

O čo ide: Si dosiahol to, čo sa naposledy podarilo Mao Ce-tungovi, ktorý je najznámejším čínskym lídrom. Od konca jeho vlády boli prezidenti v úrade maximálne desať rokov, no už na začiatku druhého funkčného obdobia Si Ťin-pchinga sa začali objavovať náznaky, že by sa to mohlo zmeniť.

Parlament v roku 2018 vtedy vyškrtol z ústavy obmedzenie na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Stalo sa to, lebo to chcel Si, ktorý sa tak pripravoval na to, že bude vládnuť dlhšie ako desať rokov.

Vo svojich rukách postupne koncentroval čoraz viac moci a vrchol prišiel minulú nedeľu, keď ho čínski komunisti na zjazde potvrdili vo funkcii generálneho tajomníka strany.

Koncentrovaná moc: Znamená to, že Si bude prezidentom Číny aj po marci 2023, keď mu vyprší súčasný mandát. Odhlasovať to ešte musí parlament, no to bude len formalita.

Okrem potvrdenia pozície Si Ťin-pchinga – čo sa očakávalo – priniesol zjazd komunistov ešte niekoľko dôležitých udalostí. Volili aj členov stáleho výboru politbyra komunistickej strany. Dominujú v ňom spojenci prezidenta, vďaka čomu Si pokračuje v upevňovaní svojej moci.

O tom, aká veľká je, sa hovorilo ešte viac, keď zo sály počas zjazdu vyviedli jeho predchodcu, bývalého prezidenta Chu Ťin-tchaa.

Dodnes nevieme, či išlo o demonštráciu moci, či o pokus zabrániť Chuovi, aby akokoľvek narušil jeho veľký deň, alebo či za tým naozaj sú zdravotné dôvody, ako tvrdí čínska vláda.

Čo bude ďalej: Čínu teda minimálne ďalších päť rokov bude riadiť 69-ročný Si. Dôležité pre neho je, že sa mu podarilo vylepšiť svoje postavenie aj napriek tomu, že Čína je už vyše dva a pol roka pre covid izolovaná od zvyšku sveta.

Ani ekonomicky sa jej nedarí tak, ako by si prialo vedenie krajiny (hoci aj tak rastie), no Si to kompenzuje nacionalistickou rétorikou, ktorá sa okrem kritiky Západu venuje najmä Taiwanu.

V najbližších rokoch teda od Číny nemôžeme čakať žiadnu zmenu. Téza, že hospodársky rast a uvoľňovanie povedú aj k rozvoju demokracie, už dávno neplatí. A Si Ťin-pching teraz síce hovorí, že chce hľadať cesty, ako vychádzať aj s USA, no zároveň nedokáže a nechce odsúdiť ani ruskú agresiu na Ukrajine.

Afrika: Vláda krvavo potlačila protesty v Čade

Čadská vláda tvrdo zasiahla proti demonštrantom, ktorí požadujú slobodné voľby. Situácia sa medzičasom upokojila, ale napätie môže v nasledujúcich mesiacoch opäť eskalovať.

Aký je kontext: V Čade, ktorý patrí medzi rozlohou najväčšie africké krajiny, vládol tridsať rokov generálporučík Idriss Déby. Vlani ho pri návšteve frontovej línie zabili povstalci.

Moci sa dočasne ujal jeho syn, ktorý tvrdil, že bude vládnuť iba osemnásť mesiacov. Domácemu obyvateľstvu aj medzinárodnému spoločenstvu sľuboval, že bude iniciovať dialóg medzi všetkými politickými stranami a do októbra tohto roka vypíše demokratické voľby.

Dialóg medzi stranami však začal len pred tromi mesiacmi a voľby nevyhlásil. Namiesto toho oznámil, že Čad potrebuje viac času a vo funkcii prezidenta ostane ešte dva roky.

Aká bola reakcia: Svojím rozhodnutím nahneval opozičné strany a značnú časť čadskej verejnosti. Tento týždeň napriek zákazu vyšli do ulíc a na protest voči vláde zablokovali cesty.

Bezpečnostné zložky demonštrácie tvrdo potlačili. Pri protestoch podľa opozície zabili desiatky ľudí a ďalšie stovky zranili. Déby bez dôkazov tvrdí, že cieľom demonštrantov bolo vyvolať občiansku vojnu.

Dočasný prezident dodáva, že protesty boli organizované zo zahraničia, no o konkrétnych krajinách nehovorí. Francúzsko aj Spojené štáty akúkoľvek účasť na demonštráciách rázne odmietajú.

Čo bude ďalej: Neziskové organizácie, Africká únia aj viaceré ďalšie krajiny okamžite vyzvali na upokojenie situácie a kritizujú vládu za násilné potlačenie neozbrojených protestujúcich.

Situácia v Čade sa medzičasom upokojila, ale analytici upozorňujú, že v nasledujúcom období sa môže opäť vyhrotiť. Ľuďom sa nepáči, že Déby si uzurpoval moc a chcú si čo najskôr zvoliť svojich zástupcov sami.

Mnohí sa navyše obávajú, že aktuálny líder krajiny nedodrží svoje slovo ani po dvoch rokoch a podľa vzoru svojho otca bude chcieť ostať vo funkcii oveľa dlhšie.

Severná Amerika: Odsúdili Trumpovho exporadcu

Stevea Bannona, ktorý bol poradcom bývalého prezidenta Donalda Trumpa, odsúdili na štvormesačné väzenie. Aj táto udalosť môže prispieť k ďalšej polarizácii spoločnosti v Spojených štátoch.

O koho ide: Bannon patrí medzi hlavných ideológov americkej protiestablišmentovej pravice. Verejnosť ho pozná ako vrchného Trumpovho stratéga, ktorému pred šiestimi rokmi pomohol dostať sa do funkcie.

Po jeho zvolení viacerí tvrdili, že bol druhým najvplyvnejším človekom v Bielom dome. S Trumpom ostal v kontakte aj po tom, čo pre vnútorné konflikty rezignoval na post jeho poradcu.

Bývalému prezidentovi pomohol šíriť lož, že voľby z roku 2020 boli zmanipulované. Jej dôsledkom boli udalosti z vlaňajšieho januára, keď Trumpovi podporovatelia vtrhli do Kapitolu.

Čo sa stalo: Na vyšetrenie útoku na Kapitol vznikla v snemovni reprezentantov špeciálna komisia, ktorá si Bannona predvolala na výsluch. On ju však mesiace ignoroval.

Koncom minulého týždňa ho súd uznal za vinného z pohŕdania americkými zákonodarcami. Uložil mu 6-tisícovú pokutu a štvormesačný trest odňatia slobody. Bannon sa odvolal a kým čaká na verdikt, ostáva na slobode.

Bývalý Trumpov poradca pokračuje v šírení klamstiev a za tvrdeniami o zmanipulovaných voľbách si stojí. O vládnutí súčasného prezidenta Joea Bidena hovorí ako o „ilegálnom režime“.

Čo bude ďalej: Bannonovo odsúdenie prichádza krátko pred voľbami do kongresu. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi mal Bannon povesť ideológa z okraja pravého politického spektra, aktuálna kampaň ukazuje, že s jeho postojmi sa stotožňuje veľká časť Republikánskej strany.

V primárkach, v ktorých si republikáni medzi sebou volili kandidátov, v celých Spojených štátoch vyhrávali kandidáti lojálni Trumpovi. Podobne ako Bannon neváhajú spochybňovať americký volebný proces.

Všetko pritom nasvedčuje tomu, že republikáni bez väčších problémov ovládnu snemovňu reprezentantov, v ktorej majú dnes väčšinu demokrati. Súboj o senát, ktorý má takisto pod kontrolou Demokratická strana, bude vyrovnanejší a po 8. novembri ho môže ovládať jedna aj druhá strana.

Meno týždňa: Rishi Sunak

Rubriku meno týždňa v uplynulých týždňoch ovládli britskí politici. Pre tamojšiu politickú scénu to však nie je dobrá vizitka – dokresľuje totiž chaos, ktorý v krajine trvá už niekoľko rokov. Británia má tretieho premiéra za tri mesiace, no Rishi Sunak dúfa, že v úrade vydrží dlhšie ako Liz Trussová, ktorá odišla po 44 dňoch, hoci o sebe ešte krátko pred demisiou hovorila, že je bojovníčka.

Sunak chcel funkciu získať už po tom, čo rezignoval Boris Johnson, no vo vnútrostraníckom súboji prehral práve s Trussovou. Na svoj moment však nemusel čakať dlho. Jeho prvou veľkou úlohou je stabilizovať situáciu a upokojiť trhy, ktorým sa nepáčili Trussovej plány v oblasti ekonomiky. Bývalý minister financií to už začal robiť, keď dal najavo, že nesúhlasí s návrhmi svojej predchodkyne.

Dôležité pre Sunaka bude aj to, aby ukázal, že rozumie bežným ľuďom. Sunak, ktorý okrem iného pracoval aj pre Goldman Sachs, má spolu s manželkou majetok, ktorý presahuje 800 miliónov eur. To zrejme budú využívať opoziční labouristi, ktorí sa vďaka chaosu v Konzervatívnej strane v prieskumoch preferencií dostali do neuveriteľného trháku – majú náskok 30 percentuálnych bodov.

Momentálne im to však veľmi nepomôže, voľby by mali byť až v januári 2025. A za aktuálnych okolností konzervatívci urobia všetko preto, aby sa vyhli predčasným voľbám.

Viac o novom britskom premiérovi čítajte tu.

Foto týždňa

Vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom momentálne nie sú najlepšie. Dva najväčšie a najdôležitejšie štáty EÚ sa nezhodnú v otázkach, ktoré sa týkajú obrany či energetickej krízy. Prejavilo sa to aj zrušením spoločného zasadnutia ministrov, ktoré sa pravidelne koná desaťročia.

Keď sa tento týždeň v Paríži stretli Emmanuel Macron a Olaf Scholz, na prvý pohľad sa zdalo, že to nemusí byť až také vážne, no veľa o aktuálnej situácii vypovedá skutočnosť, že lídri dvoch susedných krajín nemali žiadne spoločné vyhlásenie.

Viac čítajte tu: Medzi Berlínom a Parížom sú zamrznuté vzťahy. Čo to znamená pre budúcnosť EÚ?