„Bol by to práve taký poriadny Maďar ako my, keby vedel po tótsky.“ O viacnásobnej národnej identite v 19. storočí
Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet
V istej scéne neveľkého románu Kálmána Mikszátha Hluchý kováč Prakovský zaznieva o jednej z postáv toľko spomínaná veta, že „… by to bol práve taký poriadny Maďar ako my, keby vedel po tótsky“. Mikszáthova irónia zabalená do oxymoronu poukazuje na mnohonárodnú identitu v Uhorsku 19. storočia.
Plurálnu národnú identitu (keď sa tá istá osoba hlásila raz k jednej, potom zasa k inej národnosti) už aj v tej dobe súčasníci vnímali ako mystický, protirečivý, ťažko pochopiteľný či vysvetliteľný a vďaka Mikszáthovmu ironizujúcemu humoru ľahko karikovateľný jav.
Za chaotickými identitami však veľmi často stáli jasne identifikovateľné racionálne rozhodnutia, ktoré mali v prevažnej väčšine prípadov svoju vnútornú logiku. Na to, aby sme tieto veci dokázali pochopiť a vidieť zvnútra, ako fungovali v každodennej praxi, oplatí sa nám zoznámiť sa s rodinou Seberíniovcov, ktorej príslušníci neraz ohromujúco kľučkovali a lavírovali na tomto území nikoho, tiahnucom sa medzi dvoma identitami.
„Slovák jako repa“
Dve generácie rodiny Seberíniovcov (príslušníci rodiny používali svoje priezvisko v maďarčine vo forme Szeberényi a v slovenčine vo forme Seberíni, najmä podľa aktuálneho kontextu) prešli v 19. storočí vo všetkých ohľadoch mimoriadnu cestu. V priebehu niekoľkých desaťročí sa zmenilo dejisko