Denník N

33 rokov po: Gorbačov ma držal za ruku a smutne sa ma pýtal, prečo ho práve v Rusku nemajú radi, vraví jeho kamarát János Zolcer

János Zolcer s Michailom Gorbačovom a Georgeom Bushom starším. Foto - archív J. Z.
János Zolcer s Michailom Gorbačovom a Georgeom Bushom starším. Foto – archív J. Z.

Gorbačov mi o Putinovi hovoril, že vojnou na Ukrajine zničil všetko pozitívne, čo sa kedysi podarilo. Už dávno predtým mi povedal, že 99,9 percenta správ, ktoré vyjdú z Kremľa, je nepravdivých. Pravdu povedia, len ak sa pomýlia, tvrdí János Zolcer, ktorý o svojom priateľstve s Gorbačovom napísal knihu.

János Zolcer (1956) v roku 1985 emigroval z Československa a v roku 1989 v Nemecku založil produkčnú spoločnosť Zolcer TV, ktorá vyrábala reportáže a dokumenty pre európske, americké a japonské televízne stanice. V roku 2000 sa zoznámil a skamarátil s bývalým vodcom ZSSR Michailom Gorbačovom. Spolu navštívili viacerých svetových štátnikov, ktorí boli pri moci v čase pádu železnej opony a ukončenia studenej vojny. Napísal knihu Gorbačovove tajomstvá.

Ako sa vám v roku 1986 podarilo odísť z Československa?

Po rozvode s prvou manželkou som si našiel druhú manželku v Juhoslávii. Bolo to len pro forma, pred oltárom som ju videl druhýkrát v živote. Bez toho by som nezískal pas. Keď som dostal povolenie navštíviť ju, už som sa domov nevrátil. Odišiel som, lebo v neslobode sa nedala písať pravda.

Po štyroch týždňoch v Juhoslávii som sa presunul do Nemecka. Tam som sa dopočul, že v Mníchove funguje maďarská katolícka misia, ktorá pomáha utečencom. Chcel som sa v nej zamestnať. Cestou k nej som zbadal peknú vilu, v ktorej sídlila tlačová agentúra.

Zazvonil som a tento moment mi zmenil život. Vyšiel šéf agentúry, porozprávali sme sa a na druhý deň som mal prácu. Načierno, ale predsa. Najskôr som len vyvolával fotografie, o tri mesiace som už robil fotografa na tenisovom turnaji vo Wimbledone.

Po dva a pol roku v agentúre mi však bolo jasné, že nemecky nikdy nebudem vedieť tak, aby som v tom jazyku mohol písať. Uplatnenie som videl pri filmoch. Oslovil som viaceré nemecké televízie, ale žiadna nemala záujem.

Preto ste v roku 1989 založili produkčnú spoločnosť Zolcer TV?

Áno. Pomohlo mi však šťastie. V Mníchove ktosi hľadal človeka, ktorý sa vyzná v Budapešti. V roku 1989 tam totiž utiekli desaťtisíce východných Nemcov. Chceli sa dostať na Západ.

Pre západné Nemecko to bola veľká téma, a tak som do Budapešti vycestoval s jedným nemeckým redaktorom. Strávili sme tam tri mesiace. Keď som prichádzal, v peňaženke som mal 400 mariek. Po návrate domov som už mal na konte šesťcifernú sumu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie