Schizofrénia je stigmatizovaná, chorý na ňu môže žiť úplne normálny život, hovorí psychiater

Agresívni, nebezpeční a nezvládateľní. To sú asociácie, ktoré by mnoho ľudí priradilo k schizofrénii. Pritom agresiu častejšie obrátia proti sebe než proti ostatným. Tiež sa stávajú omnoho častejšie obeťami trestných činov než páchateľmi. Psychiater Miroslav Roš, ktorý pracuje s ľuďmi so schizofréniou, vysvetľuje, ako toto duševné ochorenie v skutočnosti vyzerá.

Na čo sa v rozhovore okrem iného pýtame:

• Podľa čoho sa diagnostikuje ochorenie schizofrénia?
• Aké podnety môžu viesť k prepuknutiu ochorenia?
• Ako prebieha liečba schizofrénie?
• Vyskytuje sa súčasne s ďalšími ochoreniami?
• S akými stereotypmi sa stretávajú ľudia so schizofréniou?

Podľa čoho je pacientovi diagnostikovaná schizofrénia a aké sú prejavy tohto ochorenia?

Schizofrénia patrí medzi dlhodobo prebiehajúce psychotické ochorenia. Po stáročia sa lekári snažili túto chorobu pochopiť a ani dnes ešte nedokážeme presne vysvetliť, čo deje v mozgoch ľudí s touto chorobou. Dnes si myslíme, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o celý rad ochorení, ktoré majú rôzny pôvod, rôzne prejavy a rôzny priebeh. Nie je teda schizofrénia ako schizofrénia. Keď posadíme vedľa seba dvoch pacientov s touto diagnózou, môže sa stať, že budú mať veľmi rozdielne problémy. Schizofréniu diagnostikujeme podľa toho, aké klinické prejavy vidí lekár na pacientovi. Zatiaľ stále neexistuje žiadne vyšetrenie prístrojom alebo odbermi krvi, ktorý by nám to bolo schopné povedať.

Aké sú príznaky schizofrénie?

Sú veľmi rozmanité. Bežne vidíme narušené myslenie pacientov. Naše myslenie má nejakú logiku. Myšlienka za myšlienkou na seba nadväzujú, ale pri schizofrénii sa myšlienky rozvoľnia a buď na seba začnú nadväzovať veľmi vzdialene, voľne, alebo vôbec. Keď na seba myšlienky prestanú nadväzovať úplne, tak vzniká niečo, čo môžeme nazvať slovný šalát, čo veta, to úplne iný odkaz, vôbec nedáva zmysel, čo taký človek hovorí.

Medzi takzvané pozitívne príznaky patria halucinácie, ilúzie a bludy. Halucinácie a ilúzie sú poruchy zmyslov. Pacienti môžu mať sluchové halucinácie, jednoduché zvuky ako pískanie alebo hlasy, ktoré spolu hovoria, hádajú sa, komentujú. Tiež môžu mať vidiny, vidieť trebárs jednoduché svetielka, čiary alebo zložitejšie veci ako postavy, zvieratá alebo celé scenérie. Existujú aj halucinácie dotykové. Pacienti majú pocit, že sa ich niečo dotýka na koži alebo majú pocit, že sa im niečo deje vo vnútri v orgánoch. Opisujú to tak, že majú srdce z kameňa alebo červy v čreve, také zvláštne iné pocity. Potom sú ešte halucinácie čuchové, väčšinou im niečo smrdí ako spálenina alebo spálená guma, a halucinácie chuťové, napríklad že niečo v jedle je horké. Niekedy majú pacienti pocit, že im druhí môžu čítať myšlienky, že im niekto myšlienky kradne alebo im, naopak, do hlavy cudzie myšlienky vkladá.

Bludy sú mylné nevyvrátiteľné presvedčenia, ktoré majú bizarný obsah a majú vplyv na konanie človeka. Môže to byť presvedčenie, že pacienta niekto sleduje, odpočúva alebo ho chce otráviť alebo že je pacient spojený s mimozemskou rasou, že je nesmrteľný, oplýva zvláštnymi schopnosťami, alebo že niekto na diaľku ovláda jeho telo a myseľ. Emócie a nálada môžu byť rozlietané, neadekvátne situácii.

Medzi príznaky schizofrénie patrí napríklad strata silnejšieho prežívania radosti i smútku. Do akej kategórie patria tieto prejavy?

To sú takzvané negatívne príznaky. Schizofrénia urobí to, že sa postupom času pacientom môžu splošťovať ich emócie. Nie sú ani šťastní, ani smutní, nič im neurobí radosť, nič ich nenahnevá. Postupne sa stráca aj ich motivácia a vôľa. Vôľa chodiť do práce alebo do školy, vôľa stretávať sa s ľuďmi, vôľa starať sa o seba. Ľudia si niekedy myslia, že to robia tie lieky, ale to robí to ochorenie samotné.

Ďalej sú príznaky kognitívne – narušená pozornosť, pamäť, logické uvažovanie, plánovanie. Pacienti majú často problémy si nejako zorganizovať bežný deň, naplánovať, uskutočniť zložitejšie úkony ako rokovanie s bankou, s úradmi, niekedy ale aj veci ako nakúpiť, uvariť si niečo dobré.

Niekedy vidíme, že je u pacientov so schizofréniou narušená motorika. Niekedy robia zvláštne, nezmyselné, obradné pohyby, manierujú rukami, robia rôzne grimasy, niekedy sa zase nehýbu takmer vôbec, ich výraz tváre je strnulý alebo zostávajú vo zvláštnych neprimeraných polohách niekoľko hodín.

Ako môžeme vidieť, príznakov schizofrénie je celý rad a ani toto nie je ich definitívny výpočet.

Keď k nám človek príde na prvé vyšetrenie, pozeráme sa, či má tieto problémy, ako dlho trvajú, s čím sa lieči somaticky, ako vyzeral jeho život od narodenia až do návštevy psychiatra, či sa už niekto liečil v rodine. Určite je vhodné na začiatku človeka dobre vyšetriť, či nemá tieto problémy v dôsledku nejakého somatického ochorenia (napr. nádor, zápal mozgu, epilepsia, krvácanie atď.) alebo či nie je pod vplyvom drog. Pokiaľ si nie sme istí, tak sa ešte dajú urobiť psychologické testy, ktoré nám môžu s diagnostikou pomôcť.

Čo je príčinou schizofrénie? Má nejaké „spúšťače“? Alebo ide o ochorenie dané geneticky?

Schizofréniu vnímame ako multifaktoriálne ochorenie – to znamená, že na jej rozvoji sa podieľa viac vecí. Určite je tam vysoký vplyv génov. Zo štúdií napríklad vychádza, že jednovaječné dvojčatá majú schizofréniu spolu častejšie. Zhodujú sa im určité gény, ktoré vytvára prostredie, v ktorom sa potom môže choroba rozbehnúť. V tejto chvíli nemáme jasno v tom, ktoré konkrétne gény to sú. Myslíme si, že ich musí byť pohromade niekoľko, možno desiatky alebo stovky, a musia sa správne nakombinovať, aby u človeka mohla v priebehu života schizofrénia prepuknúť.

Zdá sa však, že nezáleží iba na genetike. U týchto ľudí pozorujeme problémy v niekoľkých špecifických životných etapách. Jednak sú to problémy už pri tehotenstve matky, napríklad chrípkové ochorenia alebo užívanie drog v tehotenstve, potom sú to problémy okolo narodenia, keď dieťa bolo predčasne narodené, malo malú pôrodnú váhu, bolo nevyvinuté alebo sa pri pôrode zaseklo v pôrodných cestách, takže ho museli ťahať kliešťami, alebo sa mu omotal pupočník okolo krku a začalo sa dusiť. Tieto deti majú vyššiu šancu, že sa u nich neskôr v živote vyskytne nejaké duševné ochorenie.

Často sa pozorujú aj psychosociálne problémy v rodine. Sú to napríklad nekompletné alebo problémové rodiny, kde chýba jasný poriadok a pravidlá, hyperprotektívni rodičia alebo vysoko emočne expresívne rodiny, to sú také tie „talianske domácnosti“, kde sa často kričí a hádže s vecami.

Niekedy môžeme nájsť rôzne stresové životné udalosti v živote pacienta, ktoré predchádzajú rozvoju duševného ochorenia, ako sú náročné štúdium vysokej školy, skúšky, rozchody, úmrtia v rodinách, ale aj drogy. Toto všetko my považujeme za čiastkové spúšťače, ktoré spoločne pohromade vedú k tomu, že nakoniec u pacienta prepukne schizofrénia.

Kedy sa schizofrénia najčastejšie začína?

Schizofrénia sa typicky začína medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, môže vzniknúť kedykoľvek, ale úplne najbežnejšia je raná dospelosť.

Vyskytuje sa častejšie samostatne alebo v kombinácii s inými ochoreniami?

Všeobecne sa väčšina duševných ochorení vyskytuje kombinovane s niečím ďalším. Pri schizofrénii to platí rovnako. Relatívne časté je užívanie psychoaktívnych látok ako marihuana, alkohol alebo pervitín. Vedie sa debata o tom, či ide o pokus o akúsi samoliečbu, alebo je to komorbidný proces (prítomnosť viacerých ochorení u jedného pacienta – pozn. red.). Niektorí odborníci tvrdia, že sa tým schizofrenici snažia nejako liečiť, aby sa aspoň chvíľu cítili o niečo lepšie a mali menej príznakov. Iní hovoria, že schizofrenikov to prirodzene viac ťahá k drogám. Závislostné správanie je totiž do určitej miery tiež dané geneticky. Tiež u nich môžeme nájsť úzkosti, depresie, poruchy spánku a ďalšie psychické problémy.

Aké sú možnosti priebehu schizofrénie? Je možné ju vyliečiť?

Pôvodne sa tvrdilo, že má tri varianty. U niektorých prebehne jedna epizóda psychózy na celý život, u ďalších sa striedajú epizódy psychózy a normálne obdobia bez príznakov a u ostatných to ide dolu z kopca a nikdy sa neuzdravia. To je taká jednoduchá a nepresná predstava, ale ukazuje nám, že priebeh môže byť rôzny.

Myslíme si, že schizofrénia je chronické ochorenie. Ak sa však lieči dobre a rýchlo, tak ľudia nemusia mať do konca života väčšie problémy. Dnes sa tvrdí, že najdôležitejších pre celkový priebeh choroby a kvalitu života je prvých päť rokov od rozvoja schizofrénie. Keď sa pacient kvalitne zalieči v týchto časoch, je najväčšia šanca, že sa nám podarí dobre zvládnuť jej príznaky, minimalizovať návrat a závažnosť príznakov v priebehu života a že človek nebude týmto ochorením zdevastovaný.

Niekedy vidno silnú genetickú zložku, keď je to ochorenie v rodine, má to matka, súrodenci. V týchto prípadoch môže ísť schizofrénia rýchlo do takzvaného procesuálneho defektu, čo je stav, ktorý už nie sme schopní liečiť. Takí ľudia často doživotne nemajú emócie, vôľu, motiváciu a chuť niečo robiť a my im dávame lieky, aby nemali aspoň pozitívne príznaky a zhoršovalo sa to pomalšie.

Problematické je, keď sa človek nedostane k liečbe včas alebo liečbu riadne nedodržuje. Keď schizofrénia prebieha dlho neliečená, tak nám nereaguje tak dobre na naše lieky – inak povedané, tie príznaky ľuďom v rôznej miere zostávajú aj napriek tomu, že ich liečime. Tiež vieme, že neliečená psychóza je pre mozog toxická. Neuróny nezvládajú ten nápor a postupne odumierajú. Neliečení schizofrenici preto často už okolo 50. roku života vyzerajú, že trpia ťažkou demenciou.

To ochorenie zdevastuje úplne všetky oblasti a funkcie ich mozgu. Verejnosť si občas myslí, že to z nich predsa urobili naše lieky. V skutočnosti je to však dôsledok schizofrénie.

Dokážu častejšie chorobu rozlíšiť ľudia, ktorí majú iba negatívne príznaky?

Tak to nemusí byť, videl som ľudí s pozitívnou symptomatikou, ktorí boli schopní u seba chorobné príznaky rozlíšiť. Je však pomerne bežný jav, že toho pacienti nie sú schopní. Záleží na tom, ako je táto schopnosť v mozgu zachovaná. Oni si často neuvedomujú, že to, že počujú nejaké hlasy alebo sa cítia nejako divne, je prejav choroby.

Čo je pri liečbe schizofrénie zásadné?

Najskôr sa človek musí k liečbe vôbec dostať. Tí ľudia si sami ochorenie často neuvedomujú. Je všeobecne jednoduchšie, keď má človek pozitívne príznaky. Väčšinou si to totiž niekto veľmi rýchlo všimne (rodina, kamaráti, kolegovia atď.) a pacient sa môže dostať k liečbe krátko po prepuknutí ochorenia. To je omnoho lepšie, než keď človek päť rokov doma chátra, postupne sa uzatvára pred spoločnosťou a komunikáciou s ľuďmi, obmedzujú sa jeho záujmy a splošťujú emócie. Potom trvá dlho, než sa taký človek dostane k psychiatrovi, začína sa neskoro liečba a lieky už nebudú pravdepodobne zaberať tak dobre.

Často sa stáva, že sa pacienti dostávajú na akútne psychiatrické oddelenie prevozom sanitkou proti svojej vôli. To je veľmi nešťastný začiatok celoživotnej spolupráce so psychiatrami. Taký človek nás potom nechce už vo svojom živote vidieť, nieto ešte, aby bral nejaké naše lieky. Inak sa schizofrénia môže liečiť počas hospitalizácie v nemocniciach, ale je to možné riešiť aj ambulantne. Záleží na rôznych okolnostiach, v akom stave pacient je a tiež čo on sám preferuje.

Ako liečba schizofrénie prebieha?

Liečba schizofrénie by mala byť multimodálna. Máme lieky, ktoré zlepšia časť problémov, a potom sú psychoterapeutické programy, rodinná terapia, pracovná rehabilitácia, sociálna rehabilitácia atď., ktoré mieria na zlepšenie celkovej kvality života a tréning funkčných schopností pacienta.

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že pri nastavení liečby riešime, či sú prítomné viac pozitívne alebo negatívne príznaky (i keď väčšinou sú do nejakej miery vyjadrené oboje). Na tie pozitívne sú dobré takmer všetky antipsychotiká, ale máloktoré sú dobré na tie negatívne. To je niečo, čo zatiaľ nevieme tak dobre zaliečiť. Všeobecne je veľmi efektívna elektrokonvulzívna terapia, je rýchla, bezpečná, účinná a zaberá za dva až štyri týždne, akurát je vnímaná širokou verejnosťou negatívne, stále okolo nej panuje veľa predsudkov a mýtov.

Na schizofréniu máme veľa liekov v rôznych formách. Teraz už sa pri niektorých látkach vyrábajú dlhodobo pôsobiace injekcie, ktoré stačí pacientovi podať raz za mesiac (pri jednom prípravku dokonca raz za tri mesiace) a pacient má postarané – liek sa uvoľňuje v tele postupne, ako keby užíval každý deň tabletky. To je v súčasnosti to najlepšie, čo môžeme pacientom poskytnúť.

Aké problémy sú spojené s užívaním liekov?

Nie každý liek sadne pacientovi na prvý raz. Je potrebné hľadať, dokým nenájdeme vhodnú liečbu, ktorá bude mať žiaduci efekt na jeho konkrétne problémy a minimum nežiaducich účinkov.

Pokiaľ sa lieky užívajú pravidelne, je omnoho lepšia šanca zachovať čo najviac mozgových funkcií a čo najlepšiu kvalitu života po čo najdlhšiu dobu života našich pacientov. Preto sa vždy snažíme liečbu nastaviť tak, aby bola pre našich pacientov dlhodobo udržateľná. Je pravda, že každá liečba je zaťažená nejakými nežiaducimi účinkami. Vždy sa však snažíme nájsť pre pacientov lieky, ktoré im vyhovujú a nerobia im žiadne problémy, alebo pokiaľ možno v čo najmenšej a tolerovateľnej miere. Ľudia si neuvedomujú, že niekedy bilancujeme život s nejakými nežiaducimi účinkami verzus život zdevastovaný neliečenou schizofréniou. To sa ani nedá porovnať.

Sú aj nejaké ďalšie možnosti liečby?

Robia sa napríklad stacionáre pre ľudí so psychózou. Sú to terapeutické programy, ktorých cieľom je bližšie oboznámenie pacientov so širšími aspektmi ich ochorenia a s liečbou, pomoc a podpora pri zvládaní prejavov ochorenia v každodennom živote. Robia sa tam skupinové terapie, aby sa posilňovali sociálne a komunikačné schopnosti a pacienti mohli pracovať na svojich traumatických skúsenostiach a zdieľať svoje príbehy zo života s duševným ochorením. Taktiež sa tam robia ďalšie terapeutické techniky – arteterapie, hudobné terapie, divadelné terapie, bibioterapie atď. Toto určite odporúčam všetkým pacientom, u ktorých sa rozvinula schizofrénia.

V súčasnosti je snaha rozvíjať tiež komunitné služby, ktoré ponúkajú ľuďom so schizofréniou možnosti v oblasti podpory bývania, práce, voľného času atď.

Akú rolu môže pri liečení zohrať rodina?

Život so schizofréniou je náročný pre pacientov aj pre ich rodiny. Zároveň rodina je často základný oporný pilier v našich životoch. Rodina môže s chorým prísť za psychiatrom, motivovať ho k tomu, aby tam chodil pravidelne, využíval dostupnú liečbu a bral lieky. Rodina môže svojho chorého člena podporovať materiálne a finančne, aby chodil do stacionárov, využíval pracovné terapie, sociálne rehabilitácie alebo kognitívne remediácie, už to je veľká pomoc.

Je dobré zapojiť rodinu, aby pomohla, ale z mojej skúsenosti je často potrebné pomôcť aj tej rodine samotnej, aby sa v tom všetkom vyznala a vedela čo a ako. Predsa len je téma schizofrénie stále veľké tabu a ľudia sa toho boja. Užitočná môže byť aj rodinná terapia, aby sa mohli riešiť spory a konflikty, ktoré mohli stáť na začiatku ochorenia alebo sa tiež rozvinúť až po prepuknutí práve v súvislosti s náročným priebehom schizofrénie.

Aký vplyv má schizofrénia všeobecne na zdravotný stav človeka?

To má hneď niekoľko rovín. Pokiaľ je človek zatvorený doma pod vplyvom halucinácií a niekoľko rokov nevyjde za praktickým lekárom na preventívne prehliadky a za zubárom, tak je jasné, že sa jeho zdravotné problémy nebudú riešiť a budú sa prehlbovať. Ďalším problémom môže byť, že niektoré lieky majú nežiaduce účinky na kardiovaskulárny a metabolický systém. Jedným z dôsledkov môže byť pribúdanie na váhe, a to je spojené s celým radom ďalších problémov napríklad s pohybovou sústavou, vyšším krvným tlakom i s vyšším rizikom prejavu cukrovky alebo infarktu.

Na obmedzenie týchto problémov by bol potrebný nejaký pravidelný denný režim, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, fyzická aktivita a zdravá strava, to je však v českej populácii všeobecne málo populárna téma. Niečo také je pre ľudí so schizofréniou ťažké dodržiavať. Okrem problémov vyplývajúcich zo samotnej podstaty ochorenia (paranoidita, sociálna izolácia, strata vôle a motivácie atď.) hrá veľkú rolu tiež sociálna a finančná situácia. Mám klientku, ktorá je iba pečivo a zemiaky, pretože si nič iné nemôže finančne dovoliť. Potom je veľmi ťažké ľuďom odporúčať stredomorskú diétu s dostatkom omega 3 mastných kyselín, listovú zeleninu, vitamín D a fitko trikrát do týždňa, keď na to jednoducho nemajú finančné prostriedky.

Je problémom aj stigmatizácia v zdravotníctve?

Áno, to je ďalší problém, ktorý prispieva k nižšej kvalite zdravia našich pacientov. Stigmatizácia ohľadom duševných ochorení všeobecne je prítomná aj v radoch odbornej verejnosti. Keď sa človek so schizofréniou dostane do zdravotníckeho zariadenia pre bolesti brucha alebo hlavy a personál na príjme ho pošle za psychiatrom s tým, že si to určite vymýšľa alebo že „on je predsa blázon, tak potrebuje psychiatra“, tak to potom toho človeka nemotivuje zdravotné problémy riešiť, nehovoriac o tej potupe, ktorú ľudia s duševnými ochoreniami všeobecne často zažívajú.

Aké stigmy sa najčastejšie spájajú so schizofréniou?

Všeobecne sa traduje, že ľudia so schizofréniou sú nespoľahliví, nevypočítateľní, nebezpeční a agresívni, pritom je u nich riziko agresívneho konania rovnaké ako v bežnej populácii. Avšak verejnosť má v pamäti niekoľko málo prípadov, keď človek so schizofréniou niekomu ublížil, pretože to je obrovská mediálna senzácia. Ohľadom schizofrénie je dlhodobo zlá mediálna kampaň, ktorá pochopeniu tejto choroby škodí. Hollywoodske vyobrazenie ľudí s duševným ochorením je často poľutovaniahodné. Ľudia s prejavmi psychotického ochorenia sú tam vyobrazení ako posadnutí démonom, diablom, zlými duchmi, obete kliatby atď. Liečebné metódy týchto stavov sú teda extrémne – väčšinou požadujú úmrtie takého človeka.

Ďalšia častá stigma je, že schizofrénia je ochorenie neriešiteľné a neliečiteľné. To prosto nie je pravda. Máme veľa liekov a terapeutických stratégií, ktoré môžu pomôcť žiť ľuďom so schizofréniou úplne normálny život. Dôležité je hlavne tieto možnosti využiť v čo najväčšej možnej miere.

Ľudia a ich rodiny sa za schizofréniu hanbia, zamestnávatelia zase ľudí s týmto ochorením nechcú zamestnať. Stigma v spoločnosti ohľadom schizofrénie je stále veľká téma.