Svoje nevlastné deti mám rada, no občas som túžila po tom, aby sme boli vo vzťahu len dvaja
Ivana nevedela, čo robiť, keď dcéra jej partnera neutíšiteľne plakávala. Nevedela, ako reagovať, keď dievčatko spočiatku otca žiadalo, aby sa vrátil späť domov k jej mame, otcovej exmanželke.
O tri roky neskôr zas nemohla uveriť, že svoje dve nevlastné deti vidí pod oknami pôrodnice. Nadšene mávali a volali na ňu, aby im aspoň na okamih ukázala ich novonarodenú nevlastnú sestru.
Ivanin príbeh je príbehom ženy, ktorá úprimne ľúbi svoje nevlastné deti. Zároveň však priznáva, že občas sebecky zatúži po tom, aby s manželom a dcérkou tvorili rodinu bez nich.
Prvé stretnutie a hneď chyba
S Matúšovými deťmi sa prvý raz zoznámila na kúpalisku. „Vtedy som ešte študovala na vysokej škole a cez leto som mala prázdniny. Jakubko mal štyri roky, Eliška sedem,“ spomína Ivana.
Jej vtedajší priateľ a dnes už manžel Matúš jej svoje deti predstavil len necelé dva týždne po tom, ako spolu začali chodiť. Hovoril pred nimi o nej ako o svojej kamarátke.
