Denník N

Život prežila radšej na samote, než by sa mala podvoliť režimu. V mojich očiach vyhrala, hovorí o Babe z lesa Lena Jakubčáková

Katarína Kiovská, ktorú volali Baba z lesa. Foto - Lena Jakubčáková
Katarína Kiovská, ktorú volali Baba z lesa. Foto – Lena Jakubčáková

Fotografka Lena Jakubčáková veľkú časť života venovala dokumentovaniu Kataríny Kiovskej, ženy žijúcej na samote v lese. Aktuálne pracuje na knihe, v ktorej sa cez archívny výskum vracia do jej minulosti. „Kniha nie je len o nej samej, ale aj o dobe a výzve, ako si zachovať svoj názor,“ hovorí Jakubčáková.

Keď tam doviedla známych, zväčša sa vraj čudovali, ako v takých podmienkach dokáže fungovať, no ona sama to tak nikdy nevnímala. „Cítila som, že všetko je tak, ako má byť. Bolo to jej kráľovstvo, do ktorého ona dokonale zapadala.“

Fotografka Lena Jakubčáková dvadsať rokov fotografovala Katarínu Kiovskú, ktorá žila so svojimi zvieratami, maštaľou a poľom na samote v lese pri Ružíne a ktorú všetci poznali pod prezývkou Baba z lesa.

Dlhoročný projekt, ktorý pôvodne vytvárala iba do šuplíka, zverejnila prvýkrát pred niekoľkými rokmi v podobe výstavy a krátkeho filmu, ktorý silnou dokumentárnou výpoveďou zaujal verejnosť.

Po Kiovskej smrti v roku 2017 sa Lena Jakubčáková k projektu opäť vracia a vo vydavateľstve Absynt pripravuje fotografickú knihu. Jej súčasťou jej aj archívny výskum, v ktorom o svojej hrdinke podáva nový obraz.

„Nikdy predtým som sa nezaoberala tým, čo sa v jej živote udialo v minulosti. Až teraz. A vidím, aké je to dôležité. Keby som túto fázu nespravila, mám pocit, že by to nedávalo zmysel. Bola by to len moja fascinácia,“ hovorí Lena Jakubčáková.

Katarína Kiovská. Foto – Lena Jakubčáková
Lena Jakubčáková so stohom slamy. Foto – Lena Jakubčáková

V trinástej komnate

Lena Jakubčáková mala prvý kontakt s Babou z lesa už v detstve a znamenal pre ňu veľmi veľa. Neďaleko Babinho domu mal totiž chatu jej dedo, ktorý ju ako riaditeľ okresnej správy cestovného ruchu zamestnával kosením trávy, vyrábaním bójí na vodu a inými, často mužskými prácami.

„Dedo si s ňou rozumel. Brával tam môjho otca aj mňa a boli sme jedni z mála, čo sa s ňou priatelili, pretože väčšina ľudí ju považovala za čudáčku. Ja sama som z nej však cítila nehu, zvláštnu múdrosť a už v detstve ma k nej niečo veľmi priťahovalo,“ hovorí Lena Jakubčáková.

Keď jej dedo koncom 90. rokov zomrel, mala sedemnásť. Zdedila po ňom tri foťáky, ktorých fungovanie začala rýchlo objavovať. Okrem uzávierky, clony a citlivosti filmov však súčasne prostredníctvom nich začala skúmať aj svet okolo seba. Dokumentovala dianie na ulici, na obľúbených vandroch či počas stretnutí s ľuďmi, ktorí ju skrátka niečím zaujali.

Fotografie Kataríny Kiovskej zo série Baba z lesa, ktorá onedlho vyjde knižne. Foto – Lena Jakubčáková
Foto – Lena Jakubčáková
Foto – Lena Jakubčáková
Foto – Lena Jakubčáková

Prirodzene tak jedného dňa zavítala aj k Babe. „Keď som tam prišla prvýkrát,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie