Denník N

V periodickej tabuľke prvkov je ukrytý vtip. Viete kde?

Aké sú prvé tri písmenká plutónia? Je to P – L – U. Ponúka sa, že by jeho skratka mala byť Pl. Ale ona je Pu. Prečo?

Znie to síce nepravdepodobne, ale je to skutočne tak. V periodickej tabuľke prvkov možete nájsť vtip. Taký, že by jeho autorom mohol byť predškolák, hoci pochádza od jedného z najvýznamnejších amerických chemikov Glenna Seaborga, držiteľa Nobelovej ceny z roku 1951.

O pozoruhodnom žarte informuje National Geographic.

Reč je o plutóniu, jeho protónové číslo je 94. Pomenovali ho podľa Pluta, v tom čase najnovšej a najmenšej planéty slnečnej sústavy.

Vedci pôvodne zvažovali aj názov plútium, ale nepozdával sa im tak, ako dlhší výraz plutónium, uvádzajú chemici David Clark a David Hobart v článku pre Los Alamos Science. Seaborg prišiel s uvedeným pomenovaním po tom, čo jeho kolegovia objavili neptúnium (protónové číslo 93, názov odvodený od planéty Neptún) rok predtým.

Seaborg s kolegami na univerzite v kalifornskom Berkeley mali cyklotrón – vysokofrekvenčný urýchľovač nabitých častíc –, urobili s ním množstvo objavov. Našli amerícium (95), curium (96), berkélium (97), kalifornium (98), einsteinium (99), fermium (100), mendelevium (101), nobélium (102) alebo seaborgium (106).

Seaborg je jediný človek, po ktorom bol chemický prvok pomenovaný ešte za jeho života. Chemik spolu so svojím tímom v laboratóriu Lawrena Berkeleya vyplnil toľko prázdnych miest v periodickej tabuľke, že ste mu mohli adresovať list poskladaný výlučne z prvkov, ktoré objavili: Meno: Seaborgium, inštitúcia: Lawrencium, adresa: Berkélium, Californium, krajina: Amerícium.

Vráťme sa však k plutóniu. Aké sú prvé tri písmenká tohto chemického prvku? Je to P – L – U. Ponúka sa, že by jeho skratka mala byť Pl. Ale ona je Pu. Prečo?

Bomba „Fat Man“ mala plutóniové jadro

Treba sa pozrieť do histórie. Keď plutónium objavili, Spojené štáty sa akurát chystali vstúpiť do druhej svetovej vojny. V roku 1942 sa Seaborg stal súčasťou tajného projektu Manhattan na vývoj atómovej bomby. Vedcom sa podarilo vyrobiť Pu-239, izotop plutónia. Pri jeho delení sa uvoľnilo obrovské množstvo energie.

Keď 9. augusta 1945 zhodili atómovú bombu „Fat Man“ na japonské mesto Nagasaki, mala plutóniové jadro.

Práca na projekte bola tajná, vedci nemohli volať plutónium jeho pravým menom. Preto mu vraveli meď. Keď vo svojich experimentoch používali skutočnú meď, hovorili jej „poctivá meď“. Plutónium sa stalo oficiálnym prvkom až po vojne, keď vedci mohli zverejniť svoje objavy, píšu Clark a Hobart.

„Pee-yoo“, čiže Fuj!

Objavitelia majú tú česť, že môžu navrhnúť názov, ale aj skratku pre svoj prvok. Seaborg si vybral Pu. „Výber by mal padnúť na Pl,“ píšu Clark a Hobart, „ale Seaborg si vtipne vybral skratku Pu. Ide o slovo, ktoré dieťa zvolá – „Pee-yoo“ –, keď ovonia niečo, čo strašne zapácha.“

Dodajme, že uvedené slovo – u nás by sme povedali asi „Fuj!“ –, má skrátený zápis „Pu“.

Robertovi Krulwichovi, autorovi článku pre National Geographic, potvrdil Seaborgov zámer aj chemikov syn Dave. „Myslel si, že by to bola zábava,“ ak by sa k tomuto prvku správal, ako keby smrdel. Všetci poznáme tváre detí, ktoré povedia „pee-yoo“, keď im niečo smrdí. Seaborg to chcel prepašovať do periodickej tabuľky prvkov.

Iba vtip

„Nebola to myšlienka proti nukleárnym zbraniam (hoci Seaborg bol proti zhodeniu bomby na Nagasaki a taký list prezidentovi Trumanovi podpísal). Nebola to kritika deštruktívnej sily plutónia. Bol to len vtip,“ informuje Krulwich v National Geographic.

„Seaborg si myslel, že jeho návrh sa stretne s veľkou kritikou,“ ale z dôvodov, o ktorých sa asi nikdy nedozvieme, „komisia skratku schválila,“ konštatujú Clark a Hobart.

Veda

Teraz najčítanejšie