Nikto vás nedokáže pripraviť na to, čo skutočne znamená byť aktivistom
Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje píše, že aj v týchto voľbách rozhodnujeme o klíme a aj o tom, čo môžu ľudia robiť po tom, ako parlament odmietol požiadavky klimatickej výzvy.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.
Bolo približne pätnásť minút pred desiatou a ľudia sa postupne začali schádzať. Rastúci dav bol okrem počtu prekvapivý aj svojím rôznorodým zložením. V Bratislave sa začínal prvý klimatický štrajk.
Jednou nohou na schodoch pódia ma ešte odchytilo nejaké médium. Asi Slovak Spectator. Novinárka kládla otázky po anglicky. Minútu pred začiatkom som ešte stále habkal niečo o uhlí, problematickosti elektromobility a dôvodoch, prečo nechceme rozprávať o plastoch či neplánujeme sadiť stromy.
Dostať klímu doprostred diskurzu
Úprimne, nikdy som nechcel byť aktivistom. Skrátka sa to nejako stalo. Nikdy som totiž nevidel rozdiel medzi tými, čo kričia z pódia, a tými, čo kričia na námestí pod ním. Všetci sme rovnako plní obáv, všetci chceme, aby sme konečne začali konať. Delíme sa o rovnakú neistotu z podoby našej budúcnosti. A všetci chceme zmenu.
Napriek tomu, že som to zvlášť neplánoval, sa po tomto marcovom piatku klimatické štrajky stali na necelý rok takmer každodennou súčasťou môjho života.
