Aj príbeh hráča Tottenhamu ukazuje, aký bláznivý je svet honduraského futbalu
In 2010, Honduras' Jerry, Jhony & Wilson PALACIOS made #FIFAWorldCup history to become 3 brothers named in same squad pic.twitter.com/YW0otgbigd
— REAL SOCCER FACTS (@RealSoccerFacts) June 9, 2014
V máji 2009 sedel záložník Tottenhamu Wilson Palacios na recepcii hotela v Liverpoole, kde spolu so spoluhráčmi nocovali pred zápasom s Evertonom. Čakal šesť hodín, kým sa tréner Harry Redknapp zobudí. Chcel sa ho spýtať, či nemôže odletieť do Hondurasu.
Ak by Palacios odišiel bez dovolenia, nikto by mu to nevyčítal.
V noci mal totiž telefonát z vlasti, že jeho najmladšieho brata Edwina, ktorého rok predtým uniesli, našli mŕtveho.
„Bol som smutný a rozmýšľal som, že skončím s futbalom. Po tomto momente som už hrať nechcel. Ale moji priatelia a rodina mi pomohli, aby som pokračoval. Edwin by tiež chcel, aby som hral ďalej, lebo on futbal zbožňoval. Chcel, aby som bol z celej rodiny najlepší. Hral na rovnakom poste ako ja, bol veľmi dobrý a nastupoval aj za mládežnícke reprezentácie,“ spomínal vo veľkom rozhovore pre denník Guardian. Wilson bol súčasťou kádra Hondurasu na MS 2010 aj spolu s dvoma bratmi: Johnnym a Jerrym.
Edwinova smrť nebola v Hondurase ojedinelým prípadom – krajina je jedna z najnebezpečnejších na svete. V roku 2021 sa v nej priemerne stalo takmer 39 vrážd na 100-tisíc obyvateľov.
Pred MS 2014 bola ešte nebezpečnejšia: Guardian píše o správe OSN, podľa ktorej bola cifra vtedy až nad 90, najviac na svete: dvakrát viac ako vo Venezuele a tri razy viac ako v Kolumbii.
„Je pravda, že toto je u nás problémom. V Hondurase sú krásne veci, ale po celej krajine je aj chaos,“ priznal Palacios.
Ten bol jednou z najvýraznejších postáv zlatej generácie honduraského futbalu, ktorá sa dostala na majstrovstvá sveta dvakrát po sebe: 2010 aj 2014. Keď sa Honduras prebojoval na MS do Brazílie, tisíce ľudí oslavovali na uliciach.
„Bolo to ako karneval. V Hondurase futbal jedia, žijú a snívajú o ňom. Keď sme na majstrovstvách sveta alebo hráme v kvalifikácii, Honduras sa zastaví. Každý to sleduje. Je tam veľa vášne,“ opisoval.
Futbal získal v Hondurase dôležité postavenie, ale zároveň odzrkadľuje aj problémy celej krajiny.
Lúpež s troma gangstrami
O Hondurase nám nedávno vo veľkom rozhovore rozprával aj legendárny Rakúšan Andreas Herzog, ktorý v rokoch 2011 až 2016 pôsobil ako asistent Jürgena Klinsmanna pri reprezentácii USA. Zápasy s Hondurasom považoval za jedny z najťažších.
„Keď tam hráte, je štyridsať stupňov, tráva je vyššia ako normálne a hrajú v teple o tretej poobede, v tom najhoršom počasí. Bol február a naši hráči prišli z Nemecka či Anglicka, kde boli zvyknutí na dážď alebo sneh. 60 minút držali remízu, ale nakoniec prehrali,“ spomínal.
„Hrali sme v San Pedro Sula a to je to najnebezpečnejšie mesto sveta, pretože tam je za rok najviac vrážd. Ja som však o tom najskôr nevedel.
